Neprítomnosť v práci pre chorobu možno ospravedlniť na základe lekárom uznanej PN-ky. Zamestnanec však musí dodržiavať liečebný režim. Čo hrozí, ak kontrola zistí jeho porušenie?
Každého zamestnanca môže lekár v prípade choroby alebo úrazu uznať za dočasne pracovne neschopného (ďalej aj „PN“). Laicky sa tento proces označuje ako „vypísanie na PN-ku“. Zamestnancovi tým vznikne ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti v práci a nárok na náhradu mzdy, resp. sociálnu dávku, tzv. nemocenské. Čo si však mnohí zamestnanci neuvedomujú, práceneschopnosť alebo tzv. PN-ka so sebou prináša rad povinností, ktorých porušenie môže byť sankcionované, a to tak zo strany zamestnávateľa ako aj Sociálnej poisťovne.
V období, v ktorom je zamestnanec uznaný za dočasne pracovne neschopného, nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Skutočnosť, že nepracuje, má nárok na určité finančné zadosťučinenie vo forme náhrady príjmu alebo nemocenského a súčasne nemusí odvádzať platby na poistné do Sociálnej poisťovne je dôvodom, prečo tak zamestnávateľ, ako aj Sociálna poisťovňa budú, môžu mať záujem ho v rámci PN skontrolovať.
Oznamovacia povinnosť zamestnanca pri PN
Prvou povinnosťou každého zamestnanca je bezodkladne oznámiť svojmu zamestnávateľovi, že bol svojím ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne pracovne neschopného. Bez toho, aby zamestnávateľ vedel, z akého dôvodu zamestnanec nenastúpil na výkon práce od neho nemožno očakávať, aby takúto absenciu riadne ospravedlnil. Pritom neospravedlnená absencia v práci môže zakladať dokonca dôvod na ukončenie pracovného pomeru, o čom sa viac dočítate napríklad v článku Výpoveď z pracovného pomeru – ako postupovať.
Ošetrujúci lekár vystaví zamestnancovi potvrdenie o pracovnej neschopnosti na päťdielnom tlačive, ktoré pozostáva z dielov I, II, IIa, III a IV. Zamestnávateľovi sa odovzdáva diel II. a IIa, označovaný ako tzv. čierny lístok. Diel I., t. j. zelený lístok, si zamestnanec ponecháva u seba počas celého trvania pracovnej neschopnosti a pri poslednej kontrole ho odovzdá lekárovi. Je určený na preukázanie sa tak na kontrole u lekára, ale aj v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu. Pri skončení pracovnej neschopnosti zamestnancovi zostane diel IV., ktorý by mal odovzdať Sociálnej poisťovni. Vo väčšine prípadov to však za neho zrealizuje jeho zamestnávateľ.
Dočasná pracovná neschopnosť začína spravidla dňom, v ktorom ošetrujúci lekár zistil určitú chorobu, ktorá PN zamestnanca vyžaduje. Pokiaľ však zamestnanec navštívi lekára až po tom, ako už daný deň odpracoval, začne mu PN plynúť až nasledujúci kalendárny deň.
Príklad: Zamestnanec prišiel v pondelok ráno na 7:00 do zamestnania, pričom v priebehu dňa sa začal cítiť slabo. Po skončení pracovnej doby o 15:30 preto navštívil lekára, ktorý ho pre zistenú chorobu uznal za dočasne pracovne neschopného. Jeho pracovná neschopnosť však začala plynúť až od utorka, nakoľko pondelok už mal celý odpracovaný.
Náhrada príjmu a nemocenské počas PN
Dočasná pracovná neschopnosť je Zákonníkom práce označená ako prekážka v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu nepatrí náhrada mzdy. To však neznamená, že takýto zamestnanec zostane úplne bez príjmu.
Prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti dostáva tzv. náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Túto náhradu príjmu uhrádza priamo zamestnávateľ, a to v nasledujúcej výške:
- 1 – 3. deň dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
- 4. – 10. deň dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Prvých 10 dní PN vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ.
Je preto skutočne dôležité, aby ho zamestnanec informoval bezodkladne o tom, že bol uznaný za dočasne PN, nakoľko táto skutočnosť ovplyvňuje aj mzdové povinnosti zamestnávateľa. Obzvlášť, pokiaľ zostáva osoba PN na prelome kalendárnych mesiacov, nakoľko v takom prípade sa mu zmena vo vyplatenej mzde a náhrade príjmu prejaví hneď v dvoch po sebe nasledujúcich výplatných páskach.
Uvedené limity však predstavujú len zákonné minimum náhrady príjmu, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť zamestnancovi na PN vyplácať aj sumu vyššiu.
Následne, a to od 11. dňa trvania PN, vzniká zamestnancovi
nárok na nemocenské, ktoré je vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu a
vypláca ho už priamo Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa nemení,
a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinnosť dodržiavať liečebný režim u zamestnanca na PN
Okrem toho, že zamestnanec po nástupe na PN bezodkladne informuje o tejto skutočnosti svojho zamestnávateľa, je povinný následne riadne dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí jeho ošetrujúci lekár. Liečebný režim náš právny poriadok definuje ako životosprávu osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.
Pri krátkej, často sa vyskytujúcej, spravidla cca týždeň trvajúcej pracovnej neschopnosti zostáva zamestnanec v domácej liečbe. Lekár mu neumožňuje vychádzky a odporúča len pokoj na lôžku. Pre zamestnanca to znamená, že nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí sa zdržiavať doma, dodržiavať pokyny lekára pre jeho liečbu a v určitý deň sa musí dostaviť na lekársku prehliadku. Teda zamestnanec by v súlade s tým, čo mu nariadil lekár, mal urobiť všetko preto, aby jeho pracovná neschopnosť čím skôr pominula.
Pri dlhšie trvajúcej pracovnej neschopnosti lekár umožní zamestnancovi aj určité vychádzky, ak to povaha jeho choroby dovoľuje, pričom mu presne určí čas a rozsah týchto vychádzok. V praxi sa najčastejšie určujú vychádzky v trvaní do 4 hodín denne, napríklad dve hodiny doobeda a dve hodiny poobede. Čas povolených vychádzok vyznačuje lekár na tlačive Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii zamestnanca.
Zamestnanec žijúci sám si môže ísť počas PN nakúpiť potraviny či lieky.
Mimo povolených vychádzok či návštevy lekára by sa mal každý, dočasne
pracovne neschopný zamestnanec zdržiavať na adrese, ktorú uviedol svojmu
lekárovi a bola zaznačená aj do tlačiva Potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti. To však neznamená, že zamestnanec, ktorý žije
v domácnosti sám, si nemôže ísť nakúpiť základné potreby a lieky.
Vzhľadom na skutočnosť, že prípadné kontroly dodržiavania liečebného režimu nie
sú vopred ohlásené je potrebné, aby zamestnanec účel svojho pobytu mimo
zvolenej adresy vedel riadne preukázať, napríklad pokladničným blokom
o nákupe potravín alebo liekov.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas PN zamestnanca
Kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca na PN môže vykonať Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa realizuje kontrolu na základe podnetu posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa či inej fyzickej alebo právnickej osoby. Záujem na výkone kontroly má však až od 11. dňa trvania pracovnej neschopnosti, nakoľko dovtedy je poskytovateľom náhradného príjmu priamo zamestnávateľ. To ale nevylučuje, že kontrolovať plnenie liečebného režimu predtým nebude aj zamestnávateľ.
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v obydlí zamestnanca a s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. Zamestnávateľ nemá v kompetencii vykonať aj kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ale jeho porušenie predstavuje porušenie jednej zo základných povinností zamestnanca podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce. Takže je právom zamestnávateľa zisťovať, či zamestnanec porušil liečebný režim, a pri porušení vyvodiť disciplinárne dôsledky.
Príklad: Jozef je už tretí týždeň uznaný za dočasne pracovne neschopného. Jeho ošetrujúci lekár mu nariadil kľud na lôžku. Jozef však svoju chorobu podceňuje a posledné dni trávi nákupmi v obchodnom centre, kde ho náhodou videl aj jeho kolega z práce, preto podal podnet Sociálnej poisťovni na výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca je náhodná, t. j., logicky, neohlasuje sa predom. Vykonáva sa v byte tohto zamestnanca s jeho súhlasom alebo na inom mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne pracovne neschopný zamestnanec zdržuje. Poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne najmä v prípadoch dlhodobejšie trvajúcej pracovnej neschopnosti navštívi zamestnanca na adrese, ktorú určil ako miesto pobytu počas PN.
Môže sa teda stať, že zamestnanca zastihne kontrola
práve v čase, kedy si bol dokúpiť míňajúce sa lieky. Kontrola zanechá
o výkone kontroly zamestnancovi lístok, na základe ktorého bude takto
nezastihnutý zamestnanec Sociálnu poisťovňu, resp. útvar lekárskej posudkovej činnosti príslušnej
pobočky Sociálnej poisťovne kontaktovať
a môže súčasne preukázať, že sa mimo miesta určenia zdržiaval úplne
oprávnene.
Pokiaľ by však oprávnenosť svojho pobytu mimo miesta určeného v Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec nevedel preukázať, alebo by bol kontrolou priamo pristihnutý pri nedodržiavaní liečebného režimu, prišiel by o nárok na výplatu nemocenského, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však do 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Takým porušením však nemusí byť len neprítomnosť na domácej adrese, ale napríklad aj porušenie zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iným spôsobom v rozpore s tým, čo nariadil lekár.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že výkonu kontroly sa zamestnanec nevyhne ani tým, že zmaže meno na zvončeku alebo vstupu do miesta jeho bydliska bude brániť strážny pes. Tieto prekážky bude potrebné odstrániť, pričom za nesplnenie tejto povinnosti je možné Sociálnou poisťovňou dokonca udeliť pokutu. Nemožno taktiež opomenúť, že porušenie liečebného režimu môže dospieť až k vzniku nároku zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak by bola preukázateľne poskytnutá v dôsledku porušenia liečebného režimu (napríklad pre zhoršenie zdravotného stavu a pod.).
