Aké možnosti má konateľ a spoločník v rámci poskytovania stravy, či už v prípade jednoosobovej s.r.o. alebo v prípade spoločnosti, ktorá má svojich zamestnancov? Ako ovplyvní zvýšenie stravného od 1.9.2022 konateľov a spoločníkov?
Aké možnosti stravovania majú konatelia a spoločníci vo firmách?
Konatelia a spoločníci sa môžu v súlade s rozhodnutím zamestnávateľa stravovať buď:
- v stravovacom zariadení zamestnávateľa,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
- môžu dostávať stravné lístky.
Členom štatutárnych a dozorných orgánov však nemôže byť vyplácaný finančný príspevok na stravovanie (podľa pravidiel Zákonníka práce, ktoré platia pre zamestnancov), pretože je to v rozpore s ustanovením § 152 Zákonníka práce, čo bude vysvetlené ďalej v texte.
Prečo je potrebné rozlišovať, či spoločnosť zamestnáva aspoň jednu osobu?
Konatelia a spoločníci zvyknú pracovať na základe zmlúv, ktoré im nezakladajú pracovný pomer, ako napríklad, zmluva o výkone funkcie konateľa alebo zmluva o výkone funkcie člena dozornej rady. Dôvodom je najmä skutočnosť, že si môžu výšku odmeny nastaviť sami a vyhnúť sa aj pomerne vysokému daňovom-odvodovému zaťaženiu. Bežné sú aj jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorých je spoločník zároveň konateľom a nechce byť už aj zamestnancom.
Na základe uzatvorených zmlúv, ktoré nezakladajú pracovný pomer, nemajú konatelia a štatutári nárok na zabezpečenia stravovania zo strany spoločnosti, pre ktorú vykonávajú prácu. Avšak zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce.
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa a spoločníka, je potrebné rozlišovať to, či konateľ/spoločník pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa či spoločníka na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce (rozšíriť okruh ľudí na účely stravovania).
Z § 12 ods. 2 Zákonníka práce zároveň vyplýva, že ak sa vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne, ale len v prípade, ak zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Na to, aby mohla spoločnosť rozšíriť možnosť stravovania aj na konateľov a spoločníkov, sa tak vyžaduje buď pôsobenie zástupcov zamestnancov alebo zamestnanie aspoň jednej osoby na pracovný pomer.
Ak nie je splnená ani jedna podmienka, nie je možné zabezpečiť stravovanie pre členov štatutárnych a dozorných orgánov, pretože to nie je možné „odsúhlasiť“, teda k uvedenému problému môže dôjsť už v prípade spomínanej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ak by bolo možné rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude zabezpečené stravovanie, je tak možné zabezpečovať stravovanie aj konateľom a spoločníkom. V tomto prípade platí, že finančný príspevok na stravovanie nie je v zmysle Zákonníka práce formou zabezpečenia stravovania, ale len náhradou zabezpečenia stravovania. Konatelia a spoločníci (nepracujúci na základe pracovnej zmluvy) sa tak môžu na základe rozhodnutia zamestnávateľa stravovať v stravovacom zariadení zamestnávateľa, iného zamestnávateľa alebo dostávať stravovacie poukážky, ale nemôžu prijímať finančný príspevok na stravovanie.
Finančný príspevok na stravovanie a jeho daňová uznateľnosť
Uvažujme ďalej s prípadom, že by boli splnené podmienky a bolo by možné rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude zabezpečené stravovanie aj o konateľa a spoločníka (spoločnosť má teda napr. iného/iných zamestnanca/zamestnancov), ale samotný konateľ/spoločník nie je zamestnancom spoločnosti (v prípade, ak by bol zamestnancom, vzťahujú sa na neho rovnaké nároky Zákonníka práce ako na ostatných zamestnancov).
Platí, že na finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi, ktorý nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b)* zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
*Pozn.: Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov hovorí o oslobodení hodnoty stravy poskytnutej zamestnávateľom a poskytnutého finančného príspevku podľa podmienok Zákonníka práce.
Na druhej strane, finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nad rámec § 152 Zákonníka práce, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa (čiže daňovým výdavkom na strane spoločnosti) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov.
Finančný príspevok poskytnutý nad rozsah ustanovenia § 152 Zákonníka práce môže však byť uplatňovaný ako daňový výdavok zamestnávateľa (na strane spoločnosti) v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v tom prípade, ak bol konateľovi čo spoločníkovi zdanený ako ich zamestnanecký benefit (s použitím sadzby dane 19 %, resp. 25 %). Takýto poskytnutý príspevok zároveň podlieha zdravotným a sociálnym odvodom. Finančný príspevok poskytnutý osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, tak bude posudzovaný ako daňový výdavok zamestnávateľa (spoločnosti).
Uznanie zamestnaneckých benefitov v daňových výdavkoch zamestnávateľa (spoločnosti) podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa aplikuje za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a konateľovi/spoločníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti.
Príklad na poskytnutie finančného príspevku konateľovi
Konateľ spoločnosti vykonáva prácu základe zmluvy o výkone funkcie konateľa a v spoločnosti tak nie je zamestnaný. Spoločnosť, ktorá má postavenie zamestnávateľa, sa rozhodla, že rozšíri okruh osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie aj o konateľa. Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. Konateľ sa rozhodol, že chce, aby mu bol poskytnutý finančný príspevok na stravu. Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý konateľovi oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a uplatniť ho do svojich daňových výdavkov?
Ohľadne rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa platí, že konateľ nemá právo výberu, a zamestnávateľ má pre neho povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. V prípade, ak však bude takto poskytnutý finančný príspevok uvedený napr. v internej smernici zamestnávateľa a bude zdanený na strane konateľa ako súčasť jeho vyplácanej odmeny, bude ho možné uznať ako daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Skutočnosť, že takto poskytnutá suma bude daňovým výdavkom spoločnosti však v porovnaní s daňovom-odvodovým zaťažením na strane konateľa/spoločníka nevychádza ako najvýhodnejšia možnosť. Ak by si teda chcel konateľ/ spoločník „navýšiť“ odmenu o finančný príspevok, ide o ekvivalent mzdy, ktorý podlieha rovnako dani z príjmov fyzických osôb (preddavku na daň) a vchádza do vymeriavacieho základu pre platenie odvodov.
Zmena výšky finančného príspevku na stravovanie konateľa a spoločníka od 1.9.2022
Od 1.9.2022 dochádza k zmenám výšky stravného z dôvodu nárastu indexov cien v reštauráciách. Viac sa dočítate v článku Stravné a základná náhrada za km od 1.9.2022.
Od tohto dátumu sú platné vyššie sadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty, pričom sumy stravného pre jednotlivé časové pásma sú určené opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „Opatrenie MPSVR“). A práve novým Opatrením MPSVR sa od 1.9.2022 mení (zvyšuje) suma stravného nasledovne:
- 6,40 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín (pôvodne 6 eur)
- 9,60 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín (pôvodne 9 eur),
- 14,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín (pôvodne 13,70 eur).**
** Pozn.: Pôvodné sumy stravného platili od 1.5.2022 do 31.8.2022.
Zamestnávateľ je podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume:
- najmenej 55 % ceny jedla, resp. hodnoty stravovacej poukážky,
- najviac však za každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Zákonník práce stanovuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. 9. 2022 tak hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej v sume 4,80 eur (do 31.8.2022 platí je minimálna suma stravovacej poukážky 4,50 eur).
Od 1.9.2022 tak bude zamestnávateľ povinný poskytovať osobám, ktorým zabezpečuje stravovanie: finančný príspevok na stravovanie v sume podľa Zákonníka práce, čiže:
- najmenej 2,64 eur (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. zo sumy 4,80 eur od 1.9.2022) a
- najviac 3,52 eur (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia MPSVR).
V prípade, ak teda spoločnosť bude poskytovať stravovanie pre konateľa či spoločníka, bude povinná prispievať najmenej v sume 2,64 eur a najviac vo výške 3,52 eur. Bude však potrebné rozlíšiť, či má konateľ/spoločník so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťahoch, resp. obdobný pracovných vzťah, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo nie:
- V prípade, ak konateľ/spoločník má so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah, je z hľadiska Zákonníka práce považovaný za zamestnanca. V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce, nárok na poskytnutie stravy konateľovi a spoločníkovi vzniká, rovnako ako zamestnancom, v dňoch, kedy v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu dlhšie ako 4 hodiny. Ak si zamestnanci zvolia možnosť poskytovania finančného príspevku a jeho poskytovanie je v súlade so Zákonníkom práce (v stanovených limitoch), na strane zamestnancov (vrátane konateľa a spoločníka) ide o oslobodený príjem podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Na strane zamestnávateľa (spoločnosti) môže byť poskytnutý príspevok akceptovaný ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov.
- V prípade, ak konateľ/spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah, nejde o zamestnanca z hľadiska Zákonníka práce. Čo sa týka rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce, o konateľa a spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu, a zamestnávateľ (spoločnosť) má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať oslobodenie od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a ide o zdaniteľný príjem na strane konateľa/spoločníka. Takto poskytnutý finančný príspevok, ktorý je zdaniteľným príjmom u konateľa/spoločníka, je možné uznať za daňový výdavok u zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
