Treba elektromobil nabíjať vždy do 100 %? Kde nájsť nabíjačky a ako sa za nabíjanie platí? Praktické informácie pre každého, kto si chce kúpiť či nedávno kúpil elektrické auto.
Trend elektromobility sa postupne rozmáha - pribúda nabíjacích bodov a na cestách si možno všimnúť čoraz viac áut na elektrický pohon. Stále sú však mnohí, ktorí sú v tejto oblasti nováčikmi. Praktické odpovede na otázky, ktoré napadnú asi každému, kto nad kúpou elektromobilu uvažuje alebo si auto na taký pohon nedávno kúpil, prinesieme v tomto článku.
Technologické parametre elektrického auta: dojazd a životnosť batérie
Ako ovplyvňuje dojazd či dobu nabíjania veľkosť batérie?
Čím je väčšia batéria, tým je väčší aj dojazd, no nabíjanie môže trvať dlhšie. Nie je však možné povedať, že ide o pomer jedna k jednej. Závisí to od viacerých parametrov, napr. od výkonu nabíjania, ktorý sa pri každom modeli vozidla líši. Môže sa tak stať, že aj auto, ktoré má väčšiu batériu sa nabije rýchlejšie ako auto s menšou batériou. Taktiež vývoj elektromobilov ide dopredu, preto je možné očakávať, že novšie modely poskytujú rýchlejšie nabíjanie a na jedno nabitie prejdú väčšie vzdialenosti. Avšak, veľkosť batérie ovplyvňuje dojazd aj z hľadiska váhy – čím väčšia batéria, tým väčšia váha auta, preto je pravdepodobná vyššia spotreba.
Ako uvádza Tomáš Kuník, aktívny používateľ elektromobilov a obchodný zástupca slovenskej spoločnosti ejoin, ktorá vyvíja vlastné nabíjacie stanice, v čisto elektrických autách sa dnes bežne používajú akumulátory s využiteľnou kapacitou 70 kWh, čo umožňuje prejsť od 300 do 600 km (v závislosti od štýlu jazdy, počasia či typu auta) a čas nabíjania je od 18 do 40 minút (závisí od výkonu auta či typu nabíjačky). Je ale možné nájsť aj modely s batériou, ktorá má využiteľnú kapacitu vyššiu ako 100 kWh.
Ako ušetriť životnosť batérie elektromobilu?
Podobne ako je to napríklad pri mobilných telefónoch, nie je ideálne nechávať auto vybiť do „nuly“ a nabíjať ho vždy do 100 %. Znižuje sa tým životnosť batérie (hoci nie zásadne). Ako uvádza T. Kuník, ideálne je nabíjať od približne 10 % do 80 % (vtedy je výkon nabíjania aj štandardne najrýchlejší), netreba sa toho však držať striktne. Ak ide napr. o situáciu, kedy sa elektromobil nabíja doma a využívať sa má na druhý deň len na bežné využitie – do práce, do obchodu a podobne, nie je potrebné mať batériu dobitú do „stovky“. Iné je, ak majiteľ auta plánuje dlhšiu cestu – na výlet, dovolenku a podobne. „Neodporúčam nechávať auto nabité na 100 % tri dni stáť na parkovisku. Naplno nabiť vozidlo je najvhodnejšie pred jeho použitím, teda pred cestou.“
Rovnako pre batériu nie je dobré mať elektromobil na parkovisku niekoľko dní vybitý, resp. s jednotkami percent. Na druhej strane, na trhu tiež možno nájsť elektromobily s iným typom batérie (LFP), pre ktoré je nabíjanie na 100 %, naopak, vhodné (nie je ich ale veľa).
Ako si ustriehnuť nabíjanie v praxi?
Pokiaľ majiteľ elektromobilu necháva auto nabíjať na verejnej nabíjačke, zatiaľ čo si vybaví nákup alebo stretnutie, má vo väčšine prípadov možnosť obmedziť nabíjanie priamo v aute – teda si nastaví, že chce nabíjať napr. do 80 %. Keď túto hodnotu dosiahne, nabíjanie sa vypne. Avšak, z etického pohľadu voči ostatným používateľom elektrických áut nie je vhodné nechať vozidlo na nabíjačke po vypnutí nabíjania, pretože blokuje miesto iným (najmä, ak je pri nabíjačke len jedno parkovacie miesto). Ak sú aspoň dve, je v niektorých prípadoch po dokončení nabíjania konektor možné z auta vybrať (pri AC nabíjaní zvyčajne záleží od nastavení vozidla, pri DC nabíjaní to môže byť automatické) a druhý vodič ho môže použiť na svoje nabíjanie. Auto ale stále blokuje parkovacie miesto, ktoré by mohli využiť iní.
Aby ale nabitý elektromobil hodiny neobsadzoval miesto pri nabíjačke, môže jeho majiteľ priebeh nabíjania sledovať v aplikácii auta alebo poskytovateľa nabíjačky. Bežnou praxou je, že je používateľovi po nabití auta zaslaná notifikácia. Vodič tak vie, kedy sa k autu vrátiť a preparkovať ho. Obsadenie miesta pri nabíjačke po nabití vozidla sa tiež často môže vypomstiť – poskytovatelia nabíjačiek si môžu za tento čas účtovať extra poplatky.
Náklady spojené s prevádzkou elektromobilu
S akými prevádzkovými nákladmi počítať pri elektromobile?
Hoci kúpna cena elektromobilu môže byť v porovnaní so „spaľovákmi“ vyššia, kompenzáciou sú nižšie prevádzkové náklady. Vozidlá čisto na elektrický pohon sú menej náchylné na poruchy, čo sa premieta do menej častých návštev servisov a celkovo do nižších servisných nákladov (závisí ale od servisu, niektoré si môžu menšie tržby dorovnať vyššou hodinovou sadzbou práce). Obávať sa netreba ani výmeny batérie – ak poklesne jej kapacita, menia sa len opotrebované časti, nie celý akumulátor. „Situácia, kedy by bola potrebná výmena článkov, ale spravidla nenastáva ani po stovkách tisíc najazdených kilometroch,“ uvádza T. Kuník.
Zaujímavý je elektromobil aj z hľadiska úspory na „palive“, keď elektrická energia môže vyjsť lacnejšie ako benzín či nafta (najmä v prípade nabíjania doma či vo firme – o to viac, ak je elektrina vyrábaná pomocou fotovoltických panelov). Útvar hodnoty za peniaze uviedol, že majiteľ elektromobilu ročne ušetrí 20 % prevádzkových nákladov v porovnaní so spaľovacími vozidlami.
S akými prevádzkovými nákladmi počítať pri plug-in hybride?
Hybridné vozidlo ponúka o niečo efektívnejšiu formu pohonu a teda lepšiu spotrebu ako čisto spaľovacie auto. Ak ide o plug-in hybrid, dokáže prejsť na elektrinu niekoľko kilometrov, čo sa na nákladoch odrazí najmä pri jazde v meste alebo pri krátkych vzdialenostiach (napr. dochádzanie do práce z Trnavy do Bratislavy). Čo sa týka servisných nákladov, je možné predpokladať, že bude finančne náročnejší ako čistý elektromobil, aj ako vyslovene spaľovacie auto. Dôvodom sú dva druhy pohonu. Ako uvádza T. Kuník, niektoré automobilky aj požadujú pri plug-in hybridoch častejšie servisné prehliadky.
Je na údržbu elektromobilu alebo v prípade poruchy možné využiť akýkoľvek auto servis?
Záleží od druhu poruchy. Ak ide napríklad o výmenu pneumatík či výmenu brzdových platničiek, štandardne nebýva problém v akomkoľvek servise. Pokiaľ už ide o systémovú chybu alebo niečo špecifické, čo si vyžaduje odborný zásah personálu s vyššou kvalifikáciou, expert odporúča navštíviť autorizovaný servis, ktorý môže aj v rámci záruky chybu odstrániť.
Musia mať elektrické autá špeciálne EČV?
Evidenčné číslo vozidla na zelenom podklade sa od 1.1.2023 nevydáva. Po novom môžu majitelia elektromobilov požiadať o EČV so zelenými písmenami a začiatočným označením „EL“. Nejde však o povinnosť. Je to jeho dobrovoľné rozhodnutie, pričom si tieto špeciálne značky kúpi za rovnakú cenu ako bežné EČV: 16,50 eur/1 kus, ak požiada na dopravnom inšpektoráte a 8 eur za jednu tabuľku, ak požiada elektronicky.
Aktualizácia k 13.6.2024: Od 1.4.2024 došlo k úprave správnych poplatkov, nové EČV tabuľky možno zakúpiť za 25 eur/1ks.
Ako je to v prípade plug-in hybridov a hybridov?
Na teraz je o špeciálne EČV tabuľky možné požiadať aj pri hybridných a plug-in hybridných vozidlách. Avšak, Akčný plán pre rozvoj elektromobility v Slovenskej republike počíta s umožnením udelenia „zelených“ tabuliek EČV už iba bezemisným autám, teda čisto elektrickým vozidlám.
Majú majitelia elektromobilov nejaké zvýhodnenia? Čo ich motivuje ku kúpe špeciálnych EČV?
Aktuálne slovenská legislatíva neupravuje výhody pre majiteľov elektromobilov (so „zeleným“ EČV). Azda jediným zvýhodnením je nižší poplatok za prepis vozidla (fixných 33 eur) ako v prípade niektorých spaľovacích áut, kedy majitelia zaplatia desiatky až stovky eur za registráciu vozidla. Nezáleží však na tom, či vozidlo má, alebo nemá špeciálnu EČV.
V súvislosti so „zelenými“ evidenčnými číslami zatiaľ možno využiť len výhody v iných krajinách (napríklad v Českej republike sú elektrické, vodíkové a hybridné vozidlá oslobodené od mýta a diaľničných poplatkov – musia však požiadať o výnimku). Prípadne niektoré samosprávy ponúkajú zvýhodnené parkovanie na spoplatnených úsekoch (ide ale zatiaľ len o dobrú vôľu daného mesta, nie o zákonnú povinnosť).
Akčný plán pre rozvoj elektromobility ale počíta so zavedením zvýhodnenia majiteľov elektromobilov, resp. so znevýhodnením spaľovacích vozidiel – napríklad by mali byť na vybraných cestných úsekoch rýchlostne obmedzené.
Nabíjanie elektromobilov na verejných nabíjačkách
Aký je rozdiel medzi AC a DC nabíjaním?
V prvom rade T. Kuník pripomína, že rýchlosť nabíjania závisí najmä od auta – každé umožňuje inú rýchlosť nabíjania.
AC nabíjanie je pomalšie, ide totiž o nabíjanie striedavým elektrickým prúdom a zvyčajne sa práve takýmto spôsobom nabíjajú aj plug-in hybridy. V závislosti od nabíjačky a možností auta je možné v tomto prípade nabíjať rýchlosťou maximálne 22 kW, pričom štandardne sa v súčasnosti vyrábajú autá, ktoré vedia cez AC nabíjať výkonom najviac 11 kW (niektoré automobilky ponúkajú za príplatok navýšenie na 22 kW).
DC nabíjanie je rýchlejšie, pomocou jednosmerného prúdu. Je len pár modelov plug-in hybridov, ktoré sa dajú nabíjať aj týmto spôsobom, zvyčajne DC nabíjanie využívajú čisto elektrické autá. Za DC nabíjanie sa považuje štandardne také, ktoré je do 75, resp. 100 kW.
Existujú aj ultrarýchle DC nabíjačky (UFC), ktoré poskytujú výkon od 75, resp. 100 kW až do 350 kW.
Ako zistiť, ktorá nabíjačka je AC a ktorá DC?
Typ nabíjačky aj s inými informáciami (výkon nabíjania, cena a podobne) možno väčšinou nájsť v navigácii alebo v aplikácii poskytovateľov nabíjačiek či tretích strán, no niekedy je možné rozoznať ich už na prvý pohľad. AC nabíjačky sú zvyčajne menšie, napr. v podobe užšieho stĺpika, zatiaľ čo DC nabíjacie stanice bývajú väčšie (nie je to ale pravidlo, dnes sa možno stretnúť aj s DC nabíjačkami riadenými mimo areálu, pričom na parkovisku je len menší stojan). Najjednoznačnejšie odlíšenie je podľa nabíjacích konektorov.
Aké sú typy konektorov a v čom sa líšia?
Pri AC nabíjaní sa používa menší konektor, ktorý má síce viacero vstupov/pinov, tie sú ale v jednom celku. V prípade DC nabíjačiek (tzv. CCS typ 2) sú konektory väčšie, rozdelené do dvoch častí (jedna je podobná AC konektoru – slúži na komunikáciu nabíjačky s autom a druhá, menšia, je silová). Existujú aj tzv. CHAdeMO konektory DC nabíjania, tie sú však primárne určené pre ázijský trh, v Európe sa predáva už len málo (starších) modelov elektromobilov, ktoré by takýto konektor podporovali, preto ho na niektorých nabíjacích staniciach nenájdete.
Ako nájsť verejnú nabíjačku?
Zistiť pokrytie nabíjacími stanicami v istej oblasti nie je zložité. Tomáš Kuník uvádza, že pomerne obľúbenou aplikáciou vodičov elektromobilov je abetterrouteplanner.com, ktorá plánuje zastávky na nabíjanie podľa trasy a typu auta, ale aj podľa počasia a podobne. Prípadne môžu byť nápomocné stránky nabky.com alebo nabijame.sk.
Potom sú tu navigácie priamo v autách, ktoré sú už poväčšine prispôsobené a majú zakomponované nabíjacie stanice. „Často je možné v navigácii nájsť aj informáciu o aktuálnom stave, či sú nabíjačky dostupné, aké sú tam konektory či aký je k dispozícii výkon,“ vysvetľuje expert na elektromobilitu. Niektoré pokročilejšie navigácie dokážu do výpočtu trasy a predpokladaného dojazdu vozidla zarátať aj stúpania a klesania (čo má nemalý vplyv na spotrebu elektromobilu, napríklad pri jazde z kopca vie rekuperáciou získavať energiu späť do baterky). Ak sa stane, že sa plánovaná nabíjačka medzičasom obsadí, pokročilá navigácia vie spracovať túto informáciu a prepočítať trasu.
Ďalšou možnosťou, ako zistiť, kde sa nachádza verejná nabíjačka, sú aplikácie sprostredkovateľov nabíjania (napr. ejoin GO, ZSE Drive, GreenWay), kde na mape možno nájsť nabíjacie stanice týchto poskytovateľov, prípadne aj ich roamingových partnerov.
Ako je to s hľadaním nabíjačky v zahraničí?
Nájsť nabíjacie stanice v zahraničí je možné veľmi podobným spôsobom ako na Slovensku. Buď túto informáciu poskytujú navigácie v aute, alebo ak majú slovenskí poskytovatelia roamingových partnerov a vlastné nabíjačky aj v iných krajinách, je možné tieto stanice nájsť opäť v ich aplikácii. Mapu s nabíjačkami v zahraničí tiež možno nájsť v aplikácii plugshare.com.
Kde možno nájsť informácie o cene za nabíjanie?
V aplikáciách prevádzkovateľov alebo na ich webových stránkach, prípadne naskenovaním QR kódu nalepeného priamo na nabíjačke.
Aké sú ceny a aký je rozdiel medzi cenami vernostných programov a nabíjaním bez balíkov?
V prvom rade treba mať na mysli, že je rozdiel medzi cenami za AC a DC nabíjanie. Pomalšie nabíjanie je spravidla lacnejšie ako rýchle.
U slovenských poskytovateľov nabíjania sa možno často stretnúť s nabíjacími balíkmi, ktoré ponúkajú zvýhodnené ceny nabíjania, čím si chcú získať stálych zákazníkov. Vernostný program s istým objemom kilowatthodín za výhodnejšiu cenu sa teda oplatí najmä tým, ktorí na verejných nabíjačkách nabíjajú častejšie (napríklad bývajú v bytovke, kde si nemôžu auto nabiť). Napríklad ejoin ale vernostné balíky nateraz neposkytuje, ceny nabíjania však má porovnateľné s tými zvýhodnenými v balíkoch ostatných poskytovateľov.
Ceny sa v roku 2023 pohybujú pri AC nabíjaní približne od 0,29 eur/1 kWh, pri DC nabíjaní okolo 0,50 eur/1 kWh bez registrácie a približne od 0,29/1 kWh eur s registráciou, resp. s predplatenými balíkmi. Pre porovnanie, pri domácom nabíjaní môže byť cenovka výrazne nižšia, a to cca 0,17 eur/1 kWh.
Ako sa za nabíjanie platí?
Spôsobov nabíjania je niekoľko. Klasickým a dlhoročným je prostredníctvom RFID kariet, ktoré dostanú majitelia elektrických áut po registrácii u daného poskytovateľa. Vďaka roamingu a spolupráci niektorých poskytovateľov nabíjania je možné sa nabíjať jednou kartičkou na viacerých nabíjačkách (napr. kartičkou od ZSE Drive sa možno nabiť aj na nabíjačkách GreenWay alebo v sieti reťazca Lidl). Platí sa následne zvyčajne na konci mesiaca vo forme faktúry, ktorú poskytovateľ zašle používateľovi. T. Kuník však upozorňuje, že RFID karty sú z bezpečnostného hľadiska málo spoľahlivé. Aj preto od tohto spôsobu napríklad spoločnosť ejoin upúšťa a sústreďuje sa skôr na zdokonaľovanie svojej aplikácie.
Práve platenie cez aplikáciu je ďalším zo spôsobov platenia za nabíjanie. Napríklad aplikácia ejoin GO umožňuje vložiť si peniaze do vytvoreného účtu (ktorý funguje ako klasický účet v banke, nakoľko je vedený v Ultima Payments, ktorá má licenciu od Národnej banky Slovenska), a to klasicky prevodom alebo cez platobnú bránu kartou. „Nejde o kredit, ale reálne peniaze, ktoré sú na účte klienta a z tohto účtu sa následne okamžite uhrádza nabíjanie. Aj firmy si môžu tento účet viesť ako svoj ďalší bankový účet,“ vysvetľuje obchodný zástupca spoločnosti. Zákazník tak nemusí čakať na faktúru na konci mesiaca. Navyše si môže v aplikácii nastaviť, za akú sumu chce nabiť. „Každých 14 dní, resp. dvakrát do mesiaca je potom klientom vystavená konsolidovaná fakturácia za to, čo nabili, ktorú už ale neuhrádzajú,“ dodáva.
Asi väčšina vodičov by prijala možnosť zaplatiť kartou rovno pri nabíjačke prostredníctvom platobného terminálu. Takéto nabíjanie je ale z objektívnych dôvodov drahšie ako u registrovaného zákazníka (primárne kvôli kartovým poplatkom). V zahraničí sa tento spôsob platby začína postupne rozširovať, u nás je to len výnimočné, hoci prevádzkovatelia na tom postupne pracujú.
Čo ak majiteľ elektromobilu nie je zaregistrovaný u žiadneho z poskytovateľov nabíjania?
V takom prípade je možné spustiť si nabíjanie cez naskenovanie QR kódu na nabíjačke. Úhrada je realizovaná cez platobnú bránu zadaním údajov z karty, čím sa na karte rezervuje určitá suma (zvyčajne v desiatkach eur) a nabíjanie sa spustí. Vyúčtovanie prebehne po nabíjaní a zvyšná suma je uvoľnená. Spravidla však uvoľnenie rezervovanej sumy môže trvať v rádoch hodín alebo aj dní – závisí to od banky. Treba ale počítať s tým, že cena za nabíjanie cez QR kód bude vyššia.
Kde možno nájsť informácie o spôsobe platby?
Opäť je možné spoľahnúť sa na informácie v aplikácii či na webovej stránke prevádzkovateľa nabíjacích staníc.
Domáce nabíjanie elektromobilu
Aké druhy domácich nabíjačiek existujú?
Majiteľ elektromobilu/plug-in hybridu má na výber z rôznych možností. Môže plne postačovať štandardná zásuvka. Avšak, niekedy nemusí byť dostatočne výkonná, najmä pri väčšej kapacite batérie auta. Ďalšou možnosťou je 400 voltová trojfázová zásuvka, ktorá býva bežne v rodinných domoch. V oboch prípadoch je však dôležité, v akom stave je elektroinštalácia budovy, čo môže byť problém hlavne pri starších rodinných domoch. Vtedy odborník odporúča zavolať si revízneho technika, ktorý zhodnotí stav rozvodov. „Môže odporučiť kompletné prerobenie elektroinštalácie. Staršie hliníkové káble by sa mohli pri nabíjaní rýchlo prehriať,“ vysvetľuje T. Kuník.. Pri nabíjaní cez bežnú zásuvku je potrebný špeciálny kábel, ktorý ale býva štandardnou súčasťou výbavy vozidla, teda ho zvyčajne pribalí automobilka.
Na nabíjanie elektrických áut slúži aj tzv. wallbox - vyslovene domáca nabíjačka (skrinka s káblom). Ten si možno zakúpiť napríklad v elektropredajniach, e-shopoch s elektronikou či u prevádzkovateľov nabíjacích staníc. Pre zapojenie je potrebné zavolať si elektrikára, ktorý má oprávnenie podľa príslušnej vyhlášky a revízneho technika.
Čo zvažovať pri kúpe domácej nabíjačky – wallboxu?
Jedným z hlavných kritérií bude pre väčšinu pravdepodobne cena, no rolu zohráva aj prevedenie a kvalita spracovania, ako aj materiál (kov, plast) alebo funkcie – či je smart (vzdialené ovládanie, história nabíjaní, podpora regulácie výkonu a podobne). Záleží aj od toho, čo majiteľ vozidla potrebuje a do čoho chce investovať, asi ako pri výbere akéhokoľvek iného elektro spotrebiča. „Určite ale odporúčam nabíjačku s výkonom maximálne 11 kW, pretože väčší výkon by mohol znamenať zbytočné problémy (napr. väčšina domácností má 25 ampérové ističe a 22 kW nabíjačky potrebujú ističe 32 ampérové, čiže by wallbox v takom prípade ani nebolo možné pripojiť).“
Cestovanie elektromobilom
Líši sa príslušenstvo v elektromobile pri dlhšej ceste od spaľovacieho auta?
Je vhodné mať so sebou kábel na nabíjanie, aby mohol vodič prípadne využiť verejnú AC nabíjačku bez konektora alebo nabíjanie zo zástrčky, napríklad v hoteli či penzióne.
Ako si plánovať dlhšiu cestu, trasu?
Mnohí vodiči, ktorí nemajú skúsenosť s elektromobilom, sa obávajú, že sa vybijú niekde na diaľnici a zostanú tam bezradne stáť. To sa nestane, ak sa cesta aspoň trochu naplánuje. To znamená, že si vodič pozrie vzdialenosť cieľovej destinácie, vie aký dojazd poskytuje jeho auto, či pôjde po diaľnici, alebo po okresných cestách (pri rýchlejšej jazde je vyššia spotreba) a či je v cieli možné nabíjať. Ak nie, kde po ceste je nabíjačka, ktorá mu bude vyhovovať. Ako sme už ale spomínali, niekedy stačí zadať cieľ do navigácie v aute a samé vypočíta, kedy a kde treba zastaviť na nabíjanie. Potom už stačí len nasledovať tieto inštrukcie.
Plánovanie trasy z iniciatívy vodiča môže vyzerať nasledovne
Vyráža sa z Trnavy do Popradu. Vzdialenosť je 297 km. Elektromobil, ktorým sa cestuje, má dojazd pri 100 % v letnom období približne 350 km. Ráta sa s tým, že veľká časť cesty sa pôjde po diaľnici, teda môže byť dojazd aj mierne nižší. V Žiline má vodič možnosť nabíjať pri obchodnom centre na DC nabíjačke svojho najčastejšie využívaného prevádzkovateľa nabíjacích staníc. Naplánuje si preto 20 minútovú pauzu na nabíjanie, ktorú využije na WC a občerstvenie. Vyráža s 85 % v batérii, preto vie, že v Žiline bude mať 15 % a za 20 minút nabije 50 %, čo mu do Popradu úplne postačí (príde tam s 10 % a bude mať možnosť si auto nabiť napríklad v hoteli).
Môže sa elektromobil vybiť v niekoľkohodinovej zápche?
Nie. Ide o jeden z najčastejších mýtov o elektromobiloch. Rovnako ako spaľovacie auto, ktoré má nádrž takmer prázdnu, aj v prípade elektrického auta hrozí vybitie len skutočne pri zostatku jednotiek percent energie a aj to skôr v zimnom období, ak je pustené kúrenie. Na rozdiel od „spaľovákov“, ak elektromobil v zápche stojí alebo sa len pomaly pohybuje, energia sa mu takmer vôbec nemíňa. Preto napokon hrozí, že palivo minie v zápche skôr benzínové/naftové vozidlo ako elektrické.
