Výška koncesionárskych poplatkov zamestnávateľa sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere. Zarátavajú sa do tohto počtu aj tzv. dohodári? Štátne inštitúcie nemajú jednotný názor.
Koncesionárske poplatky sú poplatkami, ktoré slúžia na činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Konkrétne ide o úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré bližšie upravuje osobitný zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS (ďalej len „zákon“).
Viac si k nim môžete prečítať v článkoch:
- Koncesionárske poplatky pre firmy
- Koncesionárske poplatky – prihlásenie a odhlásenie
- Premlčanie koncesionárskych poplatkov a pokuty za ich nezaplatenie
- Účtovanie koncesionárskych poplatkov (úhrad RTVS)
Kto musí platiť koncesionárske poplatky?
Podľa § 3 písm. a) a b) zákona je platiteľom koncesionárskych poplatkov:
- fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,
- zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov.
Kým fyzická osoba platí koncesionárske poplatky na základe odberu elektriny v domácnosti, zamestnávateľ ich platí za podmienky, že zamestnáva minimálne troch zamestnancov, a to v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákonník práce ani iný právny predpis však bližšie neustanovuje, čo je pracovný pomer a čo sa považuje za obdobný pracovný vzťah. Charakterizovať ich možno nasledovne:
Pracovný pomer je vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý je založený pracovnou zmluvou, nie niektorou z troch typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Obdobný pracovný vzťah predstavuje pracovný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom (štátom), ktorý je uzatvorený podľa osobitných zákonov (napr. podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície). Ide teda najmä o služobný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa teda podľa vyššie uvedeného spravidla nezaraďujú do pracovného pomeru ani do obdobného pracovného vzťahu. Popri pracovnom pomere a obdobnom pracovnom vzťahu predstavujú osobitnú kategóriu pracovnoprávnych vzťahov.
V praxi vznikol problém práve s výkladom ustanovenia § 3 písm. b) zákona, podľa ktorého má zamestnávateľ povinnosť platiť koncesionárske poplatky, ak zamestnáva aspoň troch zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Považujú sa za účelom určenia povinnosti zamestnávateľa (podnikateľa) platiť koncesionárske poplatky a určenia ich výšky za zamestnancov len zamestnanci v pracovnom pomere alebo aj zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári)? V tejto veci existujú odlišné interpretácie spomínaného ustanovenia zákona.
Naďalej pretrváva rôzny výklad § 3 písm. b) zákona štátnymi inštitúciami – ktorým z nich sa má podnikateľ riadiť?
Napriek tomu, že sporný § 3 písm. b) sa od samotného vyhlásenia zákona o úhrade za služby poskytované RTVS v roku 2012 nikdy nemenil, štátne inštitúcie stále nemajú jednotný názor, či sa do počtu zamestnancov rozhodujúcich pre vznik povinnosti platiť koncesionárske poplatky a určenia ich výšky započítavajú aj dohodári alebo nie. Týmito inštitúciami sú Ministerstvo kultúry SR ako tvorca zákona, RTVS a slovenské súdy.
Dôvodová správa k zákonu priamo uvádza, že sadzba koncesionárskych poplatkov platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Cieľom právnej úpravy teda nebolo započítavanie dohodárov do počtu zamestnancov na účely výberu koncesionárskych poplatkov.
Upozornenie: Dôvodová správa nie je právne záväzná, poskytuje len bližší výklad jednotlivých ustanovení zákona zo strany jeho tvorcu, teda Ministerstva kultúry SR.
Aj RTVS do konca roka 2016 na svojej webovej stránke uvádzala, že dohodári sa nezapočítavajú do počtu zamestnancov potrebných na účely vzniku povinnosti platiť koncesionárske poplatky a na účely určenia ich výšky. Avšak následne v priebehu roka 2017 si RTVS začala ustanovenie § 3 písm. b) zákona vykladať inak. Na webovej stránke zverejnila, že dohodári sa už medzi týchto zamestnancov započítavajú. Pritom sa odvolávala na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 9. 2016 č. k. 2Cob/71/2015-75, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že zamestnanci pracujúci na základe dohody o vykonávaní práce sa započítavajú do počtu zamestnancov. V dôsledku toho začala od zamestnávateľov spätne žiadať úhradu poplatkov aj za dohodárov.
Pre zaujímavosť uvádzame podstatnú časť z predmetného uznesenia krajského súdu: „Podľa odvolacieho súdu naopak za obdobný pracovný vzťah možno považovať závislú prácu vykonávanú nielen v pracovnom pomere, ale aj na základe iných dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, avšak upravených výlučne v Zákonníku práce, nakoľko by bolo diskriminačné, ak by boli zvýhodnení pri úhradách za služby verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú svojich zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru oproti tým zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere.“
V roku 2018 Ministerstvo kultúry SR na žiadosť Združenia podnikateľov Slovenska k odpovedalo nasledovné: „Taktiež platí, že do počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.“
Na svojom názore ministerstvo zotrváva aj v roku 2019. Na žiadosť našej redakcie sa k danej veci vyjadrilo tak, že na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 a nasl. Zákonníka práce vzniká medzi zamestnávateľmi a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu tzv. iný pracovnoprávny vzťah, nie obdobný pracovný vzťah. Preto, z hľadiska povinnosti zamestnávateľa platiť koncesionárske poplatky v zmysle zákona, fyzické osoby pracujúce na základe niektorej z dohôd nespadajú pod zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ako to vyžaduje § 3 písm. b) zákona.
Upozornenie: Stanovisko Ministerstva kultúry SR nie je právne záväzné, má povahu autorského výkladu daného zákona.
RTVS v priebehu roka 2019 stiahla zo svojej webovej stránky predtým uverejnený názor ohľadne započítania dohodárov do počtu zamestnancov rozhodujúcich na účely výberu koncesionárskych poplatkov. Aktuálne nie je na jej webe zverejnené žiadne stanovisko k danej problematike, no v praxi aplikuje výklad zákona podľa ktorého dohodárov do počtu zamestnancov zarátava.
Ministerstvo kultúry napriek tomu neplánuje žiadnu zmenu právnej úpravy, pretože súčasnú úpravu považuje za jednoznačnú.
Ak teda medzi Ministerstvom kultúry SR, RTVS a súdmi SR existujú rôzne interpretácie jedného a toho istého ustanovenia, ktorým výkladom sa má riadiť podnikateľ?
Zhrnutie na záver
Ministerstvo kultúry SR stále zotrváva na svojom stanovisku a zamestnancov pracujúcich na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nepovažuje za zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zámerom jeho zákona, tak ako to uvádza v dôvodovej správe, bolo teda nezahŕňať do počtu zamestnancov na účely výberu koncesionárskych poplatkov tzv. dohodárov. Realita je však iná.
RTVS si ustanovenie zákona, ktoré sa nikdy nemenilo, aktuálne vykladá s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorého tzv. dohodári patria medzi zamestnancov v obdobnom pracovnom vzťahu, a teda sa započítavajú do počtu zamestnancov rozhodujúcich pre vznik povinnosti platiť koncesionárske poplatky a určenia ich výšky.
Štátne inštitúcie sa teda naďalej nevedia zhodnúť na tom, za ktorých zamestnancov má zamestnávateľ platiť koncesionárske poplatky. Napriek týmto problémom z vyjadrenia Ministerstva kultúry SR pre Podnikajte.sk vyplýva, že zmena je v nedohľadne: "MK SR neplánuje žiadnu zmenu právnej úpravy, pretože platnú právnu úpravu považujeme za jednoznačnú." Firmy tak musia dodržiavať nejasný zákon, ktorý sa jeho tvorcovi nejasný nezdá.
Hlasujte o najväčšej absurdite v Byrokratickom nezmysle roka
Koncesionárske poplatky boli nominantom v anticene Byrokratický nezmysel roka už dvakrát. V roku 2015 sa v ankete poukazovalo na duplicitu platby, a teda že poplatky musí podnikateľ platiť ako fyzická osoba a aj ako právnická osoba. Vlani sa do finálovej desiatky dostala povinnosť platiť koncesionárske poplatky aj za zamestnanca, ktorý je na materskej/rodičovskej dovolenke. Vyššie uvedené nejednotné stanovisko orgánov k dohodárom je ďalšia absurdita.
Podobných nezmyslov je v slovenskej legislatíve viac. Zahlasujte za svojho favorita roka 2019 na stránke https://www.byrokratickynezmysel.sk/.
