Ako jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest (práce) charakterizuje Zákonník práce? Ako postupovať pri zaradení pracovného miesta zamestnanca do príslušného stupňa náročnosti? Čo hrozí pri nesprávnom zaradení?
Stupne náročnosti pracovných miest vs. minimálne mzdové nároky
Zákonník práce ustanovuje, že ak nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Inak povedané, zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Od stupňa náročnosti práce následne závisí minimálna úroveň hrubej mzdy, t. j. minimálna mzda, ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na príslušné pracovné miesto.
Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta sa určí ako násobok sumy minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR o minimálnej mzde (pre rok 2018 – 480 Eur) a koeficienta minimálnej mzdy ustanoveného Zákonníkom práce pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta (napríklad 3. stupeň náročnosti má pridelený koeficient 1,4). Sadzby minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác. To znamená, že za prácu priradenú do vyššieho stupňa náročnosti patrí zamestnancovi vyššia minimálna mzda.
Charakteristika jednotlivých stupňov náročnosti pracovných miest
Zamestnávateľ musí vždy zhodnotiť každé vytvorené pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje.
Pracovné miesto sa zvykne charakterizovať ako súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Zákon podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest:
- stupeň náročnosti – sem patria základné manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného (napr.: dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník)
- stupeň náročnosti – zahŕňa najmä rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce alebo sanitárne práce v zdravotníctve (napr.: pokladník, predavač, administratívny pracovník)
- stupeň náročnosti – sem spadajú ucelené odborné práce, zabezpečovanie menej zložitých agend či rôzne druhy tvorivých remeselných prác, taktiež práce so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu (napr.: ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník)
- stupeň náročnosti – do tejto skupiny sa zaraďuje zabezpečovanie odborných agend a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, okrem toho aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr.: vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník)
- stupeň náročnosti – tu patria koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou a aj odborné práce v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí (napr.: manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár)
- stupeň náročnosti – sem sa začleňuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami a tiež špecializované práce v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, okrem toho aj riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov (napr.: výkonný a generálny riaditeľ).
Uvedené stupne náročnosti všakpredstavujú len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa (majú informatívny charakter). Samotné zadelenie pracovných miest do jednotlivých stupňov spočíva v konečnom rozhodnutí zamestnávateľa. Je to hlavne z dôvodu rozdielnych pracovných povinností zamestnancov či už s rovnakým názvom pracovnej pozície na iných oddeleniach v jednej spoločnosti alebo v rôznych spoločnostiach. Napríklad asistentka u jedného zamestnávateľa nemusí byť zaradená do rovnakého stupňa náročnosti práce ako asistentka u druhého zamestnávateľa, a to predovšetkým z dôvodu rozdielnej náplne práce. Taktiež dve asistentky pracujúce u toho istého zamestnávateľa, pôsobiace na rôznych oddeleniach, nemusia byť priradené do rovnakého stupňa náročnosti práce. To znamená, že samotný názov pracovného miesta nie je pri jeho zaraďovaní do príslušného stupňa náročnosti rozhodujúcim faktorom.
Príklad: Zamestnanec A pracuje v reštaurácii ako čašník. Jeho náplňou práce je hlavne servírovanie jedál a nápojov zákazníkom a odnášanie použitého riadu zo stolov. Zamestnanec B pracuje v rovnakej reštaurácii tiež na pracovnej pozícii čašníka. Tento má v náplni práce okrem servírovania jedál a nápojov zákazníkom aj prijímanie objednávok a účtovanie platieb. Zamestnanec A tak vykonáva menej náročnejšiu prácu ako zamestnanec B, a preto bude zaradený do 1. stupňa náročnosti, kým zamestnanec B do 2. stupňa náročnosti.
Priradenie stupňa náročnosti pracovnému miestu
V mnohých prípadoch sa stáva, že zamestnávatelia nevedia správne priradiť vytvorenému pracovnému miestu daný stupeň náročnosti, resp. nemajú znalosti o príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Každé pracovné miesto zahŕňa určitú špecifickú náplň práce.
V praxi neexistujú žiadne tabuľky, ktoré by obsahovali jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov. Preto pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu musí zamestnávateľ posudzovať rozsah i náročnosť pracovných činností každého zamestnanca samostatne.
Zamestnávateľ má pracovné miesto svojho zamestnanca zaradiť do príslušného stupňa náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva v rámcu druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ tak musí mať prehľad o náročnosti jednotlivých prác, ktorého jeho zamestnanci vykonávajú. Túto náročnosť následne musí porovnávať s charakteristikami stupňov náročnosti (viď vyššie) a na základe toho priradiť pracovnému miestu prislúchajúci stupeň náročnosti.
Pri prideľovaní konkrétneho stupňa náročnosti príslušnému pracovnému miestu môže zamestnávateľ vychádzať z nasledovných bodov:
- obsah pracovných povinností zamestnanca (napr. náplň či charakteristika práce),
- vzdelanie, ktoré je pre výkon práce zamestnanca nevyhnutné,
- najnáročnejšia činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať,
- zložitosť či namáhavosť pri vykonávaní práce,
- zodpovednosť za zdravie a životy iných osôb.
V praxi je časté, že zamestnávatelia jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest evidujú v samostatných tabuľkách alebo interných predpisoch. Avšak inšpektorát práce odporúča zahrnúť príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca. Pre účely kontroly zo strany inšpektorátu práce, ale aj pre účely informovania zamestnancov, musí zamestnávateľ viesť evidenciu o zaradení pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti.
Zamestnávateľ by tiež nemal zabudnúť, že ak dôjde k zmene druhu práce zamestnanca, jeho pracovnej pozície alebo náplne práce, je vždy potrebné nanovo prehodnotiť aj priradený stupeň náročnosti.
V prípade, že si zamestnávateľ nevie poradiť s tým, ako správne prideliť konkrétny stupeň náročnosti danému pracovnému miestu, môže sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce.
Stručný prehľad jednotlivých stupňov náročnosti pracovných miest
| Stupne nároč- nosti pracov- ných miest | Stručná charakte- ristika stupňov náročnosti | Kvalita- tívne črty prác | Spôsob výkonu práce | Kvalifi- kačné predpoklady práce (spravidla) | Koeficient mini- málnej mzdy |
| 1 | najjedno- duchšie práce | pomocné, prípravné, manipulačné | podľa presných postupov a pokynov | základná škola, inštruktáž, zaškolenie | 1,0 |
| 2 | jednoduché práce | ucelené rutinné, opakované | podľa pokynov alebo ustanovených postupov | vyučenie, odborná škola bez maturity | 1,2 |
| 3 | jednoduch- šie odborné práce | rôznorodé, ucelené, samostatné menej zložité, riadenie chodu | samostatne s tvorivými prvkami | úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou | 1,4 |
| 4 | zložitejšie odborné práce | samostatné odborné, čiastkové koncepčné, riadenie zložitých procesov | samostatné so systémovými alebo metodickými prvkami | vysokoškol- ské vzdelanie I. stupňa (bakalárska skúška) | 1,6 |
| 5 | koncepčné, systémové práce | špeciali- zované, systémové, koncepčné, riadenie veľmi zložitých procesov | samostatne, tvorivo, inovačne | vysokoškol- ské vzdelanie II. stupňa (magisterská, inžinierska skúška) | 1,8 |
| 6 | najzloži- tejšie práce | riadenie, organizácia a koordinácia najzloži- tejších systémov | tvorivo a neobvyklým spôsobom | vysokoškol- ské a ďalšie vzdelanie | 2,0 |
Sankcie za nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta
V zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii vykonáva kontrolu správneho zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti príslušný inšpektorát práce. Ten je za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 33 000 Eur.
Ak inšpektorát práce zistí nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. To znamená, že ak zamestnávateľ svojho zamestnanca zaradil do nižšieho stupňa náročnosti, než do akého mal byť zaradený, v dôsledku čoho je tomuto zamestnancovi vyplácaná nižšia minimálna mzda, je zamestnávateľ povinný tomuto zamestnancovi doplatiť sumu do výšky minimálnej mzdy za všetky tieto mesiace, v ktorých mal mať vyššiu mzdu.
