Z pivnice do vlastných prevádzok, kaviarní či hotelov. Ako funguje 80-členný kolektív, ktorého štvrtinu tvoria príbuzní zakladateľov a čo by im uľahčilo podnikanie?
Na začiatku išlo o osladenie života známym a kamarátom, dnes je po ich zákuskoch tak veľký dopyt, že do marketingu nepotrebujú ani investovať - dobrá povesť firmy Floril sa šíri „sama“. Manželia Liščíkovci, ktorí sú spoluzakladateľmi rodinnej cukrárenskej výroby, pre Podnikajte.sk prezradili:
- ako sa z domáceho pečenia stala firma s desiatkami zamestnancov a niekoľkými vlastnými pobočkami a s akými výzvami sa museli popasovať,
- aké príležitosti a riziká prináša práca v kolektíve, ktorého značnú časť tvoria rodinní príslušníci zakladateľov a čo robia pre to, aby si nezhody či negatívne emócie z podnikania neprenášali do súkromia,
- či už dnes svoje deti pripravujú na pokračovanie v rodinnom biznise, ako vnímajú problematiku nástupníctva a čo je podľa nich pri generačnej výmene najdôležitejšie,
- čo by podľa nich uľahčilo rodinným firmám fungovanie a ako vnímajú podporu rodinného podnikania zo strany štátu,
- ako riešia modernizáciu výroby a čo robia, aby predišli rezistencii voči zmenám zo strany zamestnancov,
- čo im pomáha vysporiadať sa s rastom cien energií,
- čo odporúčajú všetkým, ktorí sa chcú venovať cukrárenskej výrobe alebo podnikať v tomto odvetví.
Začiatky podnikania neboli jednoduché, rodina pomáhala, ako mohla
Za vznikom firmy Floril stojí trojica z Malinova – dvaja bratia a zároveň jeden manželský pár. Konkrétne Florian Liščík, jeho brat Tibor a Tiborova manželka Beata. Keďže základom každej cukrárenskej výroby sú zákusky, prvý a azda najpodstatnejší krok k podnikaniu urobil práve Florian. Ako vyučený cukrár sa v tomto odbore videl. Hoci istý čas pracoval ako čašník v reštaurácii, postupne začal piecť doma pre známych, rodinu či kamarátov. Každému, kto jeho koláče ochutnal, okamžite zachutili tak, že o nich dal vedieť ďalším ľuďom. Chýry o Florianových zákuskoch sa začali šíriť veľmi rýchlo, dokonca ho so spoluprácou oslovila cukráreň zo Šamorína, ktorá mala záujem odoberať od neho zákusky. Založil si preto živnosť.
Aby bolo všetko v súlade s hygienickými predpismi, s pomocou rodičov zrekonštruoval pivnicu pod ich domom, kde si zriadil svoju prvú prevádzku. Biznis sa rozbiehal pomerne rýchlo, hoci do reklamy ani neinvestoval. Najlepšou reklamou boli samotné zákusky. Práce pribúdalo, najmä pred víkendom a Florian potreboval výpomoc. Rodina mu podala pomocnú ruku, napríklad s umývaním riadu a podobnými jednoduchými prácami. „Ja som chodila na univerzitu, Tibor pracoval ešte v inej firme. Po troch rokoch, keď som mala „po bakalárovi“, sa manžel rozhodol skončiť v zamestnaní a spoločne s Florianom sme založili s.r.o.-čku,“ spomína Beata.
Podnikateľské začiatky nebývajú jednoduché, a to ani v prípade, že o zákazníkov nie je núdza. „Nemali sme veľký kapitál na rozbeh a všetko sme si museli zariadiť sami. Pracovali sme aj 17 – 18 hodín denne, pravidelne sme ponocovali, stále sme piekli. Nemali sme financie na zaplatenie právnika či účtovníka. Administratívu sme si robili „na kolene“. Našťastie som pochádzala z účtovníckej rodiny a mala som vyštudovaný marketing. Takže toto som pokryla a chalani riešili technické záležitosti, aby fungovala výroba,“ vysvetľuje podnikateľka.
Časom pivnica už nebola postačujúca, prenajali si preto väčší priestor a presťahovali sa. Išlo o prevádzku staršej reštaurácie, ktorú si svojpomocne v roku 2011 prerobili. Odvtedy sa krôčik po krôčiku posúvajú ďalej. Tím sa im rozrastal, a tak kúpili pozemok v Malinove, kde postavili aktuálnu prevádzku a presťahovali sa do nej v roku 2018. Aj tú pôvodnú, prenajatú, však používajú naďalej – na výrobu bezlepkových zákuskov, ktoré zaradili do svojho portfólia na základe častých požiadaviek svojich zákazníkov. Taktiež otvorili viaceré vlastné pobočky v Bratislave a okolí a rozširujú spoluprácu s inými cukrárňami a kaviarňami na západnom Slovensku.
Predaj zákuskov bol počas pandémie ohrozený, riešením bol e-shop
Hoci prvé Florianove zákusky putovali ku koncovým zákazníkom, ktorí si ich objednávali na rôzne oslavy, svadby či len tak, ako „nedeľný dezert“, časom sa začal na obrate spoločnosti Floril podieľať skôr odber z iných cukrární, kaviarní, reštaurácií či hotelov. „Asi 70 % nášho obratu tvoria dovozy do iných prevádzok. A aj tento typ zákazníkov prichádza viac-menej sám, bez našej aktivity. Stačí, že do jednej prevádzky, v ktorej ponúkajú naše zákusky, príde majiteľ inej firmy, ochutná zákusok a opýta sa, kto ich pečie. A potom sa nám ozve, že aj on má záujem,“ hovorí s úsmevom Beata. Nepotrebujú preto pracovníka, ktorý by aktívne zháňal nové obchody alebo akvizície. „Skôr máme kolegu, ktorý má na starosti udržiavanie vzťahov s existujúcimi zákazníkmi a reflektovanie na požiadavky tých, ktorí sa nám ozvú.“
Úplne bez marketingu to ale v dnešnej dobe nejde. Meno a povedomie
o značke si treba budovať, preto sa ďalšia rodinná posila, Beatina sestra,
venuje najmä klasickým online
marketingovým aktivitám – reklame vo vyhľadávači, sociálnym sieťami či tvorbe
obsahu na webstránke. Začali tiež využívať bannery s cieľom zistiť, aký
budú mať efekt či dosah.
Veterníky sú vo Floril „vlajkovou loďou“, za ich čerstvosťou a poctivosťou si stoja (tak, ako aj za ostatnými zákuskami). Zdroj: Redakcia Podnikajte.sk a Instagram @cukrarskavyrobafloril
Pomerne nezvyčajnou súčasťou cukrárenskej výroby Floril je však e-shop. Hoci nad ním uvažovali dávnejšie, k jeho spusteniu ich priviedla pandémia a opatrenia, ktoré im zásadne sťažovali fungovanie. „Tým, že značnú časť našich zákazníkov tvoria veľkoobchodní zákazníci a rôzne prevádzky, vypadla nám väčšinová časť obratu, nakoľko cukrárne, kaviarne či reštaurácie museli byť zatvorené. Lenže my sme tu mali zamestnancov, ktorí zrazu nemali čo robiť. Pracujú u nás roky, chceli sme pre nich nájsť nejakú prácu,“ vysvetľuje Beata.
Začali sa preto opäť orientovať najmä na koncových zákazníkov. Keďže si nemohli zákusky vychutnať v prevádzkach Floril, zostávala len možnosť osobného odberu domov. Ale zákazníci si nemohli prísť objednať „ku okienku“, kedy by zazvonili a počkali na koláč. Riešením preto bol práve e-shop a viac ako rok ho zdokonaľovali, aby spĺňal ich potreby a očakávania a aby bol proces vybavovania objednávok čo najviac automatizovaný. Navyše, spustenie online obchodu si vyžadovalo nemálo byrokratických úkonov – museli vyriešiť parametre GDPR, aby spĺňali všetky zákonné podmienky, následne museli ohlásiť na hygienu, že budú prevádzkovať e-shop s cukrárenskými výrobkami. Tam im oznámili, čo všetko v hotovom riešení nie je v súlade so zákonnými požiadavkami, a tak ich čakalo opätovné „prekopanie“ online obchodu. Prevádzkovatelia založenie e-shopu síce hodnotia ako náročný a zdĺhavý proces, no zároveň ako veľmi prínosný.
E-shop sa totiž neskôr osvedčil aj v B2B segmente. Pred jeho spustením si odberatelia objednávali zákusky do svojich prevádzok e-mailom, telefonicky či SMS-kou. „Väčšina prevádzkovateľov si robí sumár až na konci dňa, po zatvorení, kedy zistí, koľko a čoho treba objednať na druhý deň,“ uvádza Tibor. „Často sa preto stávalo, že sme si aj večer o jedenástej museli sadnúť k počítaču a pozrieť sa, aké máme objednávky na nasledujúci deň. Bolo to nepraktické a časovo náročné.“
Priestor dávajú aj moderným technológiám – ľudí nechcú nahradiť, ale uľahčiť im prácu
E-shop však nie je jedinou inováciou vo firme Floril. Keďže sa držia hesla, že sa majú vždy kam posunúť, aby boli na druhý deň lepší, skúšajú, vyvíjajú a testujú. Na kvalite svojich zákuskov si dávajú záležať, no byť konkurencieschopní a držať cenu výrobkov na prijateľnej úrovni by nebolo možné, ak by využívali len ručnú prácu. Chodia preto na rôzne veľtrhy a výstavy, kde si všímajú moderné technológie a stroje, ktoré sú na Slovensku často ešte veľkou neznámou. „Desaťtisíce vajíčok rozbíjame strojom. Špice prechádzajú cez štvormetrový tunel poťahovačky čokolády. Veterníky tlačíme drezírkou. Všetky naše zákusky krája ultrazvukový robot Jožko. Je rýchly, ako keby mal desať rúk,“ uvádzajú prevádzkovatelia na svojej webovej stránke. Do technológií a inovácií investujú najmä vlastné finančné zdroje. „Veľmi dlho sme všetko riešili iba z vlastných peňazí. Dlhé roky sme si nevyplatili žiadne zisky, čo sme zarobili sa vrátilo naspäť do firmy,“ opisuje Beata.
Cieľom modernizácie výroby však nie je nahradiť ľudí, ale uľahčiť im prácu a zrýchliť procesy. A rovnako sa to vedenie snaží zamestnancom vysvetliť, hoci ťažšie prijímajú zmeny najmä starší zamestnanci. Mnohí ale napokon sami zistia, že sa im pracuje jednoduchšie a rýchlejšie. „Väčšinou na výstavy chodíme spoločne s naším manažmentom. Ľudia, ktorí sú zodpovední za jednotlivé oddelenia, najlepšie vedia, aké stroje by mohli zamestnancom pomôcť v ich práci. Potom sa o nových strojoch rozprávame so zamestnancami, aby bolo ich zavedenie spoločným rozhodnutím.
Tím cukrárenskej výroby Floril sa s nárastom firmy zväčšoval a dnes ho tvorí 80 ľudí. „Keby sme výrobu a prevádzky rozširovali príliš rýchlo, mohol by nastať problém s kvalitou zamestnancov. V našom segmente musia byť ľudia stáli, zaškolení, musia vedieť, čo majú robiť,“ vysvetľuje Beata. Preto nových pracovníkov prijímali postupne, aby si ich stihli zaškoliť a stali sa pevnou súčasťou ich tímu. Pri výbere zamestnancov nezohráva rolu ani tak vzdelanie či prax, ale skôr nastavenie a prístup k životu rovnaký, ako majú zakladatelia a celý kolektív Floril. „Firmu budujeme na vzťahoch. Dávame si záležať, aby boli ľudia nekonfliktní, spoľahliví, zodpovední a vytváral okolo seba dobré vzťahy. Často sa stalo, že sme mali dobrých cukrárov a odborníkov, ale ako náhle to bol človek, ktorý okolo seba vytváral dusnú atmosféru alebo konflikty, rozlúčili sme sa s ním.“
Vytváraním dobrých vzťahov a pevných väzieb sa vo Floril snažia predchádzať aj fluktuácii. Pomáha im v tom tiež chuť rodiny podieľať sa na rozvoji ich biznisu. V tíme tak majú až 20 rodinných príslušníkov – svojich rodičov, súrodencov, sesternice, bratrancov či ujov a tety. „Videli, čo robíme, že to má zmysel a chceli byť toho súčasťou.“
V rodinnom podnikaní vidia skôr výhody, firemné záležitosti do súkromia neťahajú
Rodinné podnikanie má svoje výhody, no môže predstavovať aj isté riziká. Práve na tie sa Liščíkovcov často pýtajú. „Keď niekomu povieme, že štvrtina ľudí u nás je z rodiny, väčšinou sú zvedaví, či sa „nepozabíjame“ a ako spolu vychádzame v práci aj doma. My však zastávame pravidlo, že kto sa chce dohodnúť, dohodne sa,“ vysvetľuje Beata a dodáva, že sa snažia nekomunikovať direktívne, príkazmi a zákazmi. Ide skôr o konsenzus, dohodu a nemenej dôležité je podľa nich počúvanie ľudí – čo hovoria, čo si myslia. „Často zo spoločných debát potom vznikajú dobré riešenia.“ Takýto prístup však neuplatňujú len pri rodinných príslušníkoch, ale pri celom pracovnom kolektíve. „Ku všetkým pristupujeme ako k rovnocenným a akoby boli naša rodina.“
Hlavnú výhodu v rodinnom podnikaní vidia práve v nízkej fluktuácii, väčšej lojalite ľudí k firme a silnejších vzájomných väzbách. Dobrú rodinnú atmosféru navyše vnímajú aj samotní zákazníci. Na druhej strane, rizikom pri rodinnom biznise býva ťahanie nezhôd a problémov z práce do súkromia. „Málokedy sa stane, že je nejaká rodinná oslava a firma by sa ani nespomenula. Často podnikanie preberáme, ale manžel je potom väčšinou ten, ktorý debatu stopne, najmä ak smeruje k negatívnym témam. Napomenie ostatných, aby prestali riešiť biznis a venovali sa rodinným záležitostiam,“ vysvetľuje podnikateľka.
Rodinné podnikanie nekomplikujú vzájomné spory, ale skôr legislatíva
Rodinné podnikanie im ani tak nekomplikujú spory, ktoré by si prenášali do súkromia, ale skôr (ne)existujúca legislatíva pre takéto firmy. Hoci je od 1.1.2023 v platnosti novela zákona o nelegálnej práci, ktorá rozšírila výnimku z nelegálnej práce/zamestnávania pre rodinných príslušníkov, týka sa to len firiem, ktoré majú najviac dvoch spoločníkov v rodinnom vzťahu. „V našom prípade, keďže sme trojosobová s.r.o.-čka, hoci sme všetci traja rodina, táto legislatívna zmena nás obišla. Ak by teda niekto z našich zamestnancov – príbuzných odišiel na dôchodok, no napriek tomu by chcel občas vypomôcť bez nároku na odmenu, nemôže, pretože by šlo o nelegálne zamestnávanie. Aj keby len rozviezol zákusky alebo niečo podobné,“ kritizuje Beata. Nemyslí si, že v tomto prípade je podstatné, koľko spoločníkov je v rámci firmy. Takéto kritérium by nemalo byť určujúce.
V decembri 2022 bola schválená taktiež novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, v rámci ktorej sa zaviedla definícia rodinného podniku, no okrem toho tiež možnosť zaradiť sa do evidencie rodinných podnikov. Firma tak získa štatút registrovaného rodinného podniku. Okrem toho ale aj viacero povinností. Napríklad najmenej 12 % zo zisku po zdanení použiť na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov (napríklad na vzdelávanie či dôchodkové zabezpečenie členov rodiny, alebo rekreačné pobyty členov rodiny a zamestnancov rodinného podniku atď.). „Z novej právnej úpravy pre nás vyplývajú skôr povinnosti ako nejaké benefity. A myslím si, že prístup štátu by mal byť opačný. Rodinné podnikanie by mal podporovať. Nateraz nevidím efekt v tom, že budeme registrovaným rodinným podnikom. Čo nám to má priniesť, čo z toho budeme mať?“ pýta sa podnikateľka.
Pritom práve spomínaná výnimka z nelegálneho zamestnávania by bola veľmi nápomocná najmä v začiatkoch rodinných firiem, keď ešte možno nemajú na zaplatenie zamestnancov a rodina im vie vypomôcť v časoch náporu, ako vyjadrenie podpory. No rozšíriť by ju bolo treba aj na viac ako len dvojosobové s.r.o.-čky. „Ak sa bavíme o zamestnaní, pomôcť by mohlo aj nižšie odvodové zaťaženie pre zamestnancov. Práve vysoké odvody výrazne zasahujú do ekonomiky začínajúcich firiem. Podporou rodinného podnikania by mohlo byť napríklad hradenie časti odvodov za rodinných príslušníkov štátom,“ navrhuje Beata.
Do generačnej výmeny majú ešte ďaleko, no nepodceňujú ju - upratali si preto v procesoch a kompetenciách
S rodinným podnikaním súvisí aj odovzdanie firmy ďalšej generácii. Hoci sa vo Floril ešte nad nástupníctvom vážnejšie zamýšľať nemusia, postupne, pozvoľne, zasväcujú do sveta pečenia aj svoje deti. Nakoľko sú ešte len na základnej škole, je ťažké predpokladať, čomu sa v živote budú chcieť napokon venovať. Čo ale Liščíkovci nerobia a ani robiť nechcú, je silené vštepovanie deťom, že raz firmu preberú a že od nich očakávajú pokračovanie v rodinnom biznise. Samozrejme, boli by radi, ak by sa tak stalo, no ak sa rozhodnú ísť inou cestou, budú to rešpektovať. „Naozaj sa to od nich nečaká, ale zároveň ich chceme motivovať a inšpirovať. Ukazujeme im, ako firma funguje. Napríklad cez prázdniny s nami idú do práce alebo k babke na expedičné oddelenie, kde sa pozerajú na to, ako sa nakladajú krabičky so zákuskami, ako sa zdobia torty a podobne. Čiže je podľa nás dôležité, aby videli, čo rodina robí a čím sa zaoberá, ale nevyžadovať to od nich prísne. Môže sa totiž stať, že ich bude zaujímať niečo úplne iné a za to ich netreba trestať.“
No na druhej strane sa nástupníctvo podľa podnikateľov neopláca ani podceňovať. „Často sa stane, že majiteľ ťahá do poslednej chvíle a až potom, keď odchádza do dôchodku, si uvedomí, že treba niečo vymyslieť, lebo jeho podnik nemá kto po ňom prebrať,“ vysvetľujú manželia. Je podľa nich dôležité nastaviť firmu tak, aby bolo možné ju odovzdať nasledovníkom alebo predať, keď zakladatelia budú v dôchodkovom veku. Mali by v nej byť nastavené a popísané procesy, činnosti, kompetencie či pravidlá.
A práve „upratať“ si v procesoch či kompetenciách im pomohla Slovak Business Agency cez schému podpory rodinného podnikania. V rámci programu firme Floril odborníci poradili, ako vedia zlepšiť niektoré procesy, napríklad aj prijímanie zamestnancov – ako viesť hodnotiace pohovory, ako poskytovať spätnú väzbu či ako viesť porady. Taktiež sa učili, ako medzi sebou fungovať ako tím aj v rámci rodiny. „Rozprávali sme sa o tom, čo koho motivuje, aké sú naše pocity a pri akej práci sa cítime dobre. Podľa toho sme si potom rozdelili kompetencie. Veľa sme sa o sebe navzájom aj dozvedeli – kto má akú vnútornú motiváciu, koho čo poháňa či zaujíma. Vďaka tomu sa teraz vieme oveľa lepšie pochopiť,“ uvádza Beata. Jedným z cieľov bolo aj dostať firmu do takého stavu, že keď sa raz bude prenechávať druhej generácii, bude jej odovzdávanie jednoduchšie.
Vďaka programu sa zakladateľom podarilo rozdeliť si kompetencie tak, aby sa každý venoval istej oblasti. „Predtým sme všetci riešili niečo z marketingu, niečo z obchodu, niečo z financií a podobne. Teraz je to viac rozdelené. Na pravidelných poradách sa potom navzájom informujeme, čo sme riešili v tej-ktorej oblasti,“ hovorí Tibor.
Florian už nerobí priamo vo výrobe, ale má na starosti nákup a celú prevádzku. Riadi operatívu, aby bol vždy dostatok surovín, aby boli v poriadku vozidlá či to, aby pri výstavbe/rekonštrukcii prevádzky bolo všetko tak ako má byť, čo sa týka majstrov alebo riešenia stavby. Tibor sa zasa stará o financie, ekonomiku a obchod. Aby dodávateľom uhradili faktúry a aby oni mali uhradené faktúry od odberateľov. Beatinou úlohou je administratíva, respektíve dohliadanie na činnosť kolegýň, ktoré majú na starosti administratívu, účtovníctvo, personalistiku či marketing. Stará sa o „nehmotný“ rozvoj podniku. Napríklad aj o zavedenie nového ERP systému, ktorý by procesy vo firme optimalizoval.
Budúce plány firmy Floril - rozšírenie fotovoltiky, kúpa elektromobilu a kvalitná káva
Vo Floril veľmi fandia aj ekológii a svojou činnosťou nechcú zaťažovať životné prostredie. Separujú odpad, pokiaľ je to možné, tak kupujú bezobalové suroviny a na streche prevádzky v Malinove majú nainštalované fotovoltické panely. Dôvodom, prečo sa Liščíkovci rozhodli pre fotovoltiku bola nielen ekológia, ale aj energetická úspornosť. Navyše využili možnosť získať podporu z eurofondov na 10 kW inštalovaný výkon. Vyrobenú energiu spotrebujú veľmi rýchlo, na prevádzkových nákladoch vďaka nej šetria približne 10 %. Rozhodli sa preto rozšíriť fotovoltiku aj na susednú budovu, ktorej strechu by si radi prenajali práve na inštaláciu zariadenia. Istým impulzom k tomuto kroku bola aj energetická kríza. Keď sa im inštalácia podarí, predpokladajú, že im môže pokryť už 30 % prevádzkových nákladov.
S celým procesom inštalácie fotovoltického zariadenia im pomáhajú experti na energetiku – radia im pri výbere dodávateľa panelov, no pomáhajú tiež s vybavením zmlúv, statických posudkov a inej administratívy. Aj vďaka ich asistencii sa s nejakými výraznými problémami v súvislosti s inštaláciou či pripojením do siete nestretli.
Ekologické podnikanie, fotovoltika na streche a denno-denné rozvážanie zákuskov po západnom Slovensku prirodzene ústi do úvah, či do firmy nezaobstarať elektromobily. Hoci by prevádzkovatelia Floril takéto vozidlá radi zakúpili, predstavujú pre nich príliš veľký náklad a bez dotácii zatiaľ takúto investíciu vnímajú ako nerentabilnú. Počkajú si preto, kým bude možnosť získať na kúpu elektrického auta príspevok od štátu.
Čo sa týka ďalších plánov do budúcnosti, vo Floril vedia, že k zákuskom patrí dobrá káva. Preto podielovo vstúpili do jednej pražiarne kávy. Chcú sa aj v tomto odvetví posúvať ďalej a ponúkať kvalitnú kávu nielen v prevádzkach svojej cukrárne, ale napríklad aj vo veľkých firmách, kde sú zamestnanci náročnejší na akosť kávy a nestačí im tá z automatu. Ide zároveň o diverzifikáciu príjmov.
Na záver prevádzkovatelia Floril odporúčajú všetkým, ktorí uvažujú, že sa budú venovať cukrárenskej výrobe, mať trpezlivosť. Musia počítať s tým, že práca v tomto odvetví je náročná a limitovaná rôznymi hygienickými predpismi a byrokratické úkony sú častokrát tak zdĺhavé, až to môže byť demotivujúce. Presadzujú však prístup, že kto chce, ten na problémy v podnikaní i osobnom živote nehľadá výhovorky, ale riešenia. Prekážkami sa nenechá odradiť, ale pokúša sa ich prekonať. V konečnom dôsledku sa teda nazdávajú, že za ich podnikateľským úspechom sa skrýva práve tento postoj, ich odvaha, odhodlanie meniť veci k lepšiemu, schopnosť rýchlo sa učiť nové veci, pracovať tvrdo a zároveň viac ako je bežné.
