Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

Aké zmluvné podmienky nemôžeme v spotrebiteľskej zmluve uvádzať a aké by mohlo mať uzatváranie takýchto zmlúv následky.

Spotrebiteľ je v našom právnom poriadku, respektíve v rámci práva celej Európskej únie, chránený ako slabšia zmluvná strana. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzatvára podnikateľ v rámci svojej činnosti so spotrebiteľom, teda fyzickou osobou – nepodnikateľom. Tento zmluvný vzťah si zasluhuje zvýšenú ochranu.

To, do akej úrovne sa táto ochrana v priebehu posledných rokov vyšplhala a či je odôvodnená, by bolo na dlhšiu polemiku. V zásade platí, že táto reguláciu bola iba nevyhnutnou reakciou na neférové praktiky niektorých podnikateľov.

V každom prípade, naša legislatíva obsahuje aj časť venujúcu sa neprijateľným zmluvným podmienkam. Zákonné znenie možno nájsť v občianskom zákonníku. My sa neprijateľné zmluvné podmienky pokúsime priblížiť podnikateľovi čitateľnejšou formou.

Spotrebiteľská zmluva

Každá zmluva, ktorú uzatvorí dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľská. A to bez ohľadu na formu. Nie je dôležité, či ide o písomnú alebo ústnu zmluvu, prípadne o elektronicky uzatvorený obchod. Dokonca, za uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy sa považuje aj nákup v samoobslužnej predajni. V momente, ako je nákup spotrebiteľa nablokovaný a zaplatený, dochádza k uzatvoreniu spotrebiteľskej kúpnej zmluvy.

Nie je teda pravdou, ak niekto tvrdí, že zmluva neexistuje, lebo bola iba vypísaná objednávka a dodaný tovar. Takýto úkon je v právnom zmysle dohodou, a teda uzatvorenou zmluvou.

Spotrebiteľské právo nie je obsiahnuté iba v jednom predpise. Čo sa pojmov týka, sú určité odlišnosti v názvoch v rámci jednotlivých predpisov. Napríklad občiansky zákonník nazýva podnikateľa dodávateľom, zákon o ochrane spotrebiteľa ho považuje za predávajúceho (aj v prípade, ak poskytuje služby).

V minulosti boli pokusy o obchádzanie spotrebiteľských práv, a to tým spôsobom, že zmluvný vzťah bol napríklad definovaný ako obchodný vzťah. Čiže zmluva sa riadila ustanoveniami obchodného zákonníka. Tým mali byť vylúčené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

V súčasnosti ale platí, že na to, aby bol vzťah definovaný ako spotrebiteľský a aby na zmluvný vzťah platili všetky ustanovenia chrániace spotrebiteľa, postačuje fakt, že zmluvu uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom. Všetky pokusy o obídenie spotrebiteľských práv, by boli neplatné. Navyše zo strany kontrolných orgánov by mohli byť udelené nemalé pokuty.

Zvýšená ochranu spotrebiteľa bola reakciou na neférové praktiky obchodníkov.

Často tiež dochádza k uzatvoreniu viacerých zmlúv so spotrebiteľom. Napríklad pri kúpe nábytku je uzatvorená osobitná zmluva na prepravu. Nie je dôležité, či sa zmluvy nachádzajú na jednej listine. Ak sú od seba vzájomne závislé, vznik a zánik týchto zmlúv je podmienkou vzniku a zániku ostatných zmlúv.

Teda, ak napríklad bola uzatvorená zmluva o dodaní nábytku a zároveň zmluva o doručení tohto nábytku, ak by spotrebiteľ platne odstúpil od prvej zmluvy, rušila by sa aj zmluva druhá.

Treba preto spotrebiteľský vzťah brať komplexne a nepokúšať sa o obchádzanie spotrebiteľských práv formálnymi úpravami ustanovení zmlúv, neodôvodneným delením alebo spájaním zmlúv a podobne.

Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

Aby nebola zbytočne obmedzovaná zmluvná voľnosť medzi predajcom a zákazníkom, definícia neprijateľných zmluvných podmienok je značne všeobecná. Výhodou je, že predajcovia tak nie sú viazaní obmedzujúcimi ustanoveniami.

Nevýhodou je, že je na individuálnom posúdení konkrétnych zmluvných podmienok, ktoré v konečnom dôsledku môže vyrieknuť až súd. Preto podnikateľ nikdy nevie, či zmluvná podmienka, ktorou sa chcel chrániť, nebude v budúcnosti vyhodnotená ako neprijateľná, spotrebiteľa poškodzujúca.

Ako príklad môže slúžiť štandardné ustanovenie v rámci elektronickej objednávky, kde ja spravidla v závere napísané „spotrebiteľ sa oboznámil s obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi“ a spotrebiteľ má povinnosť odškrtnúť akceptáciu tejto podmienky. Táto podmienka bola najprv kontrolnými orgánmi hodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil s podmienkami. Našťastie, po tom, ako sa pár podnikateľov voči tomuto ohradilo a formálne bránilo, bolo uznané aj zo strany kontrolných orgánov, že táto podmienka je v poriadku.

Čo sa aktuálneho znenia zákona týka, za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Teda, ak by v zmluve boli neférové podmienky voči predajcovi, zákon v tom problém nevidí. Zákon predpokladá, že podmienky si v prvom rade stanovuje predajca a zákazník s nimi spravidla iba súhlasí alebo zmluvu neuzavrie.

Zákon dáva malú výnimku z uvedeného pravidla neprimeranosti zmluvných podmienok. Všetky podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny nebudú neprimerané, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Teda, ak si napríklad spotrebiteľ zakúpi značne predražený výrobok a o cene bol riadne informovaný, toto je zo strany predajcu v poriadku. Ak by ale napríklad spotrebiteľ zakúpil výrobok a cena by bola určená nejasne, takáto zmluva by bola neplatná.

Druhou výnimkou je, ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dohodnuté individuálne. Vtedy taktiež nebudú podmienky neplatné, aj keby svojím charakterom boli v značnej nerovnováhe. Spotrebiteľ mal sám možnosť si takúto podmienku dohodnúť a súhlasil s ňou, a teda podmienka nebude neprijateľná.

Štandardnou situáciou v rámci maloobchodného predaja je, že predajcovia majú určité predtlačené zmluvy (napríklad objednávka nábytku alebo kúpa zájazdu). Napriek tomu, že spotrebiteľ pridáva podpis na takúto zmluvu, bežne nemôže ovplyvniť obsah predpripravenej zmluvy. Preto sa takéto zmluvy nepovažujú za individuálne dojednané.

Ak by chcel predajca tvrdiť, že zmluvné podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané, znáša dôkazné bremeno tohto tvrdenia.

Čo zákon považuje za neprijateľné?

Zákon priamo menuje viacero podmienok, ktoré považuje za neprijateľné. Sú to ale iba zákonné príklady a ďalšie podmienky môžu byť v budúcnosti doplnený. Tiež je predpoklad, že v praxi budú určité podmienky zhodnotené súdmi alebo kontrolnými orgánmi ako neprijateľné.

Podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú v každom prípade neprijateľné:

  • zmluvné ustanovenia, na základe ktorých má spotrebiteľ niečo splniť, ale nemal možnosť sa s týmito podmienkami oboznámiť pred uzatvorením zmluvy,
  • podmienky, ktoré predajcovi umožňujú presunúť svoje povinnosti na iného predajcu, ak by sa týmto zhoršilo postavenie zákazníka v rámci vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky,
  • ustanovenia, ktoré zbavujú dodávateľa zodpovednosti za smrť alebo poškodenie zdravia spotrebiteľa,
  • ustanovenia, ktoré spotrebiteľovi uberajú právo reklamovať tovar alebo uplatniť si škodu,
  • možnosť dodávateľa jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dohodnutého dôvodu,
  • povinnosť spotrebiteľa splniť si všetky záväzky aj v prípade, ak si dodávateľ svoje záväzky neplní,
  • ustanovenia umožňujúce podnikateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu, pričom by spotrebiteľ takúto možnosť nemal,
  • možnosť predajcu vypovedať zmluvu so spotrebiteľom, ktorá bola dohodnutá na neurčito, bez primeranej výpovednej lehoty,
  • možnosť predajcu jednostranne a neprimerane zvýšiť cenu za tovar alebo službu alebo možnosť túto cenu určiť až v čase plnenia zo zmluvy, bez toho, aby mal právo spotrebiteľ od zmluvy odstúpiť,
  • neprimerane vysoká sankcia spotrebiteľa za nesplnenie si svojich záväzkov,
  • prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa alebo podmienky, ktoré obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom,
  • automatické predĺženie zmluvy dohodnutej na určitú dobu bez toho, aby mal spotrebiteľ dostatočný čas na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
  • možnosť predajcu rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou,
  • výlučné právo dodávateľa vykladať ustanovenia zmluvy,
  • zbavenie sa zodpovednosti dodávateľa v prípade zmlúv uzatvorených sprostredkovateľmi,
  • možnosť riešiť prípadný spor v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok stanovených v osobitnom zákone,
  • požiadavka na zabezpečenie splnenia záväzku spotrebiteľom, ktoré by bolo neprimerane vysoké k záväzku spotrebiteľa,
  • neprimerane dlhý čas, počas ktorého je spotrebiteľ viazaný zmluvou, ak je zrejmé, že plnenie možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
  • povinnosť spotrebiteľa uhradiť plnenie, o ktorých spotrebiteľ vopred nebol informovaný, neboli dohodnuté alebo za ktoré spotrebiteľ reálne nedostal plnenie.
Článok pokračuje pod reklamou

Neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok

Všetky vyššie uvedené neprijateľné podmienky, ako aj každé ďalšie podmienky, ktoré by spĺňali definíciu neprijateľnosti, sú neplatné.

V prípade, ak sa spotrebiteľ domnieva, že jeho zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, sa môže voči predajcovi domáhať svojich nárokov. Ak by predajca tieto nároky dobrovoľne neuznal, vystavuje sa riziku pokuty zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie a riziku súdneho sporu.

Zákon navyše stanovil, že ak súd uzná niektorú podmienku za neprijateľnú, a takáto podmienka je využívaná hromadne (napríklad pri úveroch), a teda nejde iba o jednorazové dojednanie, predajca je povinný sa v ďalšej činnosti zdržať používania takejto podmienky. Postačuje teda, ak súd iba raz vyhlási konkrétnu podmienku za neprijateľnú a toto rozhodnutie ovplyvní jeho ďalšiu činnosť.

Zneužitie súdneho zmieru vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam

Do momentu kedy súd právoplatne nerozhodol, vždy zostáva priestor pre argumentáciu, že podmienka je prijateľná. Až keď súd v individuálnej veci rozhodne, je preukázaná neprijateľnosť podmienky. Tu sa dostávame do roviny, kedy môže dôjsť (a dochádza) k zneužitiu inštitútu súdneho zmieru.

Nie je dôležité, či súd viedol konanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia (všetko vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke). Ak súd rozhodne, že je predajca povinný vrátiť kúpnu cenu z dôvodu neplatnosti zmluvy pre neprijateľnú zmluvnú podmienku, podnikateľ tak musí urobiť a navyše má veľký problém vo vzťahu k ďalším obchodom a používaním tejto podmienky.

Preto dochádza k zneužitiu inštitútu súdneho zmieru, kedy pred istou prehrou podnikateľ ponúkne spotrebiteľovi „ústupok“ a uzná jeho nároky a namiesto vydania rozhodnutia súd iba schváli zmier navrhnutý stranami sporu. Tým pádom podnikateľ predíde tomu, že by v jeho veci bol vydaný rozsudok uznávajúci používanie neprijateľných zmluvných podmienok.

Iné neprípustné praktiky a podmienky v spotrebiteľských zmluvách

Netreba zabúdať, že neprijateľné zmluvné podmienky sú iba časťou z legislatívy ochrany spotrebiteľa a okrem zákazu používania týchto podmienok platí aj zákaz používať nekalé obchodné praktiky, zákaz upierať spotrebiteľom ich práva a tiež zákaz ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.

Je nepochybné, že táto oblasť je značne komplikovaná a neprehľadná. Takúto úpravu si ale vyžiadala potreba ochrany trhu a spotrebiteľov. Uvedieme si ešte zopár praktických príkladov, aké opatrenia boli do nášho poriadku prijaté.

Spotrebiteľské zmluvy s písmom menším ako 1,9 milimetra sú neplatné.

V minulosti bol s obľubou využívaný marketing formou zasielania určitých výrobkov (napríklad encyklopédie) bez toho, aby si spotrebiteľ takéto produkty objednal. Ľudia tieto veci doma prevzali, pričom bola priložená faktúra a list, že spotrebiteľ má na výber buď uhradiť faktúru alebo zaslať výrobok na vlastné náklady späť predajcovi (v opačnom prípade by si predajca uplatňoval bezdôvodné obohatenie spotrebiteľa). Toto bolo zakázané a súčasná právna úprava hovorí, že ak predajca poskytne spotrebiteľovi akékoľvek plnenie, ktoré si neobjednal, nemusí ho spotrebiteľ vrátiť ani uschovať.

Pozor si treba dať aj na veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách. Využívané malé písmenká pre dôležité informácie sú minulosťou a všetko, čo bude napísané písmom menším ako 1,9 milimetra bude neplatné (počíta sa výška malého písmena napr. „a s c v“). Tiež je potrebné, aby predmet zmluvy a cena neboli menším písmom, ako zvyšok zmluvy (okrem nadpisov v zmluve). Ak by základné ustanovenia boli väčším písmom ako cena, napriek tomu, že informácia o cene by spĺňala 1,9 milimetra, bolo by to v rozpore so zákonom. A zákon takúto zmluvu považuje za neplatnú.

Čo sa zmluvnej voľnosti týka, tá zostala aj v prípade spotrebiteľských zmlúv zachovaná. Zmluvná úprava ale nemôže byť v neprospech spotrebiteľa a navyše, spotrebiteľ sa svojich práv nemôže ani dobrovoľne vzdať. Ak sa so spotrebiteľom dohodneme, že reklamácia nebude vybavená do 30 dní, ale až po tejto dobe, aj keby zákazník súhlasil, pôjde o porušenie zákona.

Tiež treba mať na pamäti, že v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv, vždy platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Nejasná formulácia zmluvných podmienok ide preto taktiež na účet predajcu.

Je základnou povinnosťou podnikateľov mať všetky spotrebiteľské zmluvy, s tým súvisiace dokumenty, postupy a praktiky v súlade so spotrebiteľským právom. V súčasnosti zostala iba minimálna možnosť obchádzať práva spotrebiteľa a prakticky celé dôkazné bremeno bolo presunuté na podnikateľov.

Takúto extrémnu ochranu spotrebiteľov si vyžiadal samotný trh a praktiky nepoctivých podnikateľov. Podnikatelia by sa mali zamerať na predchádzanie sporom so spotrebiteľmi a na minimalizáciu nespokojných klientov, keďže stále platí „kde nie je žalobca, nie je ani sudca“. 

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Martin Biskupič
Martin Biskupič

Mediačná kancelária BISKUPIČ & CO so sídlom v Bratislave sa špecializuje na mimosúdne urovnanie obchodných, majetkových, spotrebiteľských a rodinných sporov. Zároveň je registrovaným sprostredkovateľom kolektívnych sporov.


Prenájom bytu podľa Občianskeho zákonníka a zákona o krátkodobom nájme bytu – porovnanie

Aký je rozdiel medzi prenájmom bytu podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme bytu? Prehľad rozdielov.

Zmluva o výkone funkcie konateľa vs mandátna zmluva

Aký rozdiel je medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie? Môže konateľ svoju funkciu vykonávať aj bez zmluvy? Kedy musí mať odmenu a čo v prípade, ak ju poberať nechce?

Zmluva o budúcej zmluve - vzor

Čo je zmluva o budúcej zmluve, kedy sa používa a čo musí obsahovať, aby bola platná? V čom sa líši zmluva o budúcej zmluve podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka?

Príkazná zmluva - vzor

Aké využitie má príkazná zmluva? Čo musí obsahovať a čo je dobré pri jej tvorbe nezabudnúť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky