Zastupovanie konateľa

Kto je konateľ a ako sa môže dať pri svojej činnosti zastúpiť? Aký je rozdiel medzi plnomocenstvom a prokúrou?

Kto je konateľ a čo je jeho úlohou?

Konateľ je štatutárnym orgánom v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), ktorý ako fyzická osoba koná a vystupuje v mene tejto spoločnosti (právnickej osoby). Štatutárnym orgánom pritom môže byť jeden alebo aj viac konateľov. Vymenúva ich valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba sa stane konateľom tým dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia.

Upozornenie: Konateľom môže byť iba fyzická osoba (nie právnická osoba). Vznik funkcie konateľa nie je podmienený zápisom do Obchodného registra. V prípade jednoosobovej s.r.o. je jediný spoločník (zakladateľ) súčasne aj konateľom.

Úlohou konateľa je zastupovať spoločnosť navonok – vo vzťahu k tretím osobám (napr. obchodným partnerom), k štátnym orgánom (napr. súdom), inštitúciám (napr. bankám) a pod. Okrem toho v mene s.r.o. zabezpečuje obchodné činnosti (napr. uzatváranie zmlúv), riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, vedie zoznam spoločníkov a informuje spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Konateľa nemožno v žiadnom prípade stotožňovať so spoločníkom s.r.o. Aký je medzi nimi rozdiel si prečítajte v článku Konateľ a spoločník s.r.o. – porovnanie a rozdiely.

Zastúpenie konateľa s.r.o.

Zastúpenie vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník (§ 22 a nasl.), ktorý rozlišuje:

1. zákonné zastúpenie a
2. zastúpenie na základe plnomocenstva.

V prípade zastúpenia konateľa s.r.o. prichádza do úvahy druhá možnosť – jeho zastúpenie na základe plnomocenstva (t. j. na základe dohody o plnej moci, tzv. zmluvné zastúpenie). Plnomocenstvo je zväčša písomné a zastúpená osoba (splnomocniteľ – konateľ) ním udeľuje oprávnenie konať za ňu zástupcovi (splnomocnencovi) v rozsahu, ktorý musí byť uvedený v plnomocenstve. Plnú moc je možné udeliť nielen fyzickej, ale aj právnickej osobe, napr. advokátskej kancelárii, daňovo-poradenskej spoločnosti a podobne, a to na určitú alebo neurčitú dobu. Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo tiež osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. 

Z hľadiska počtu právnych úkonov sa rozlišujú dva druhy plnej moci:

1. osobitná (špeciálna) – splnomocňuje na jeden alebo viaceré konkrétne právne úkony,
2. všeobecná (generálna) – splnomocňuje na všetky právne úkony (bez obmedzenia).

Je dôležité poznamenať, že samotnú funkciu konateľa s.r.o. nemožno vykonávať na základe plnomocenstva, pretože konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným priamo zo zákona (Obchodného zákonníka), ktorého vymenúva valné zhromaždenie. Funkcia konateľa je teda priamo spojená s konkrétnou fyzickou osobou a nie je možné ju preniesť na základe plnomocenstva na inú osobu.

Avšak konateľ ako fyzická osoba konajúca v mene s.r.o. sa môže dať na základe plnomocenstva zastúpiť inou osobou (napr. počas dlhodobejšej dovolenky alebo práceneschopnosti). Napríklad môže na niektoré právne úkony splnomocniť zamestnanca s.r.o. - (napr. na podpisovanie pracovných zmlúv, na vystavovanie faktúr atď.). 

Príklad na udelenie osobitnej plnej moci konateľom s.r.o.

Konateľ spoločnosti KK s.r.o. splnomocnil zamestnanca Adama, ktorý pracuje ako účtovník v tejto spoločnosti na vykonanie registrácie pre DPH (teda na jeden konkrétny právny úkon).

Konanie za s.r.o. na základe plnomocenstva

V mene s.r.o. môže konať:

• konateľ (štatutárny orgán – fyzická osoba),
• prokurista (fyzická osoba oprávnená konať namiesto konateľa na základe udelenia prokúry),
• splnomocnený zástupca (fyzická alebo právnická osoba oprávnená konať na základe dohody o plnej moci).

Pokiaľ ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, právna úprava je rovnaká vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. To znamená, že tak ako fyzická osoba aj právnická osoba (napr. s.r.o.), môže konať osobne (prostredníctvom konateľa) alebo sa môže dať zastúpiť inou osobou (zástupcom), a to buď v konkrétnej veci (osobitná plná moc) alebo vo všetkých veciach (generálna plná moc).

Ak v praxi konateľ firmy potrebuje dať nejakej osobe „generálnu plnú moc“ je z hľadiska platnej legislatívy a judikatúry lepšie riešenie neformulovať plnomocenstvo ako generálne (konanie pri všetkých právnych úkonoch a vo všetkých vzťahoch právnickej osoby), ale naformulovať plnú moc čo najširšie, ale zároveň tak, aby v jednotlivé body boli dostatočne konkrétne.

Jedným z dôvodov je aj to, že Ústavný súd SR sa v rozhodnutí č. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012 vyjadril, že generálna plná moc udelená právnickou osobou je absolútne neplatný právny úkon, pretože je v rozpore s § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom – t. j. štatutárne orgány). Poukazuje na to, že uskutočňovanie všetkých úkonov v mene spoločnosti patrí výlučne štatutárnemu orgánu (konateľovi) a prostredníctvom generálneho plnomocenstva nie je možné oprávniť na ich výkon inú osobu.  

Avšak uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje iba zákonné osobné konanie právnickej osoby a nehovorí nič o tom, v akom rozsahu sa môže dať právnická osoba zastúpiť. Občiansky zákonník tiež ustanovuje, že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah, no nijakým spôsobom neurčuje hranicu tohto rozsahu, ani ho nijakým spôsobom nelimituje. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca.

Pri zohľadnení rozsudku Ústavného súdu SR sa však prikláňame k názoru, že napriek tomu, že neexistuje žiadne právne obmedzenie, ktoré by právnickej osobe (s.r.o.) bránilo v tom, že udelí plnú moc inej osobe na všetky úkony, t. j. generálnu plnú moc, je vhodnejším riešením plná moc na široko vymedzený okruh rôznych úkonov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba môže udeliť fyzickej alebo inej právnickej osobe plnomocenstvo, aby za ňu konala ako zástupca. Inak povedané, s.r.o. môže využiť zastúpenie na základe plnej moci (osobitnej alebo generálnej), a to najmä v situáciách,:

• kedy osobné konanie podnikateľa, konateľa či prokuristu nie je možné (napr. udelenie plnej moci inej osobe na zastupovanie pred úradmi z dôvodu zdravotných problémov či dlhodobého odcestovania konateľa s.r.o.) alebo
• ak je to praktické z hľadiska špecifických znalostí splnomocnenca (napr. na zastúpenie s.r.o. advokátom v súdnom konaní).

Splnomocnený zástupca (splnomocnenec), na rozdiel od konateľa alebo prokuristu, musí pri každom právnom úkone realizovanom v mene s.r.o. predkladať plnomocenstvo. Konateľ ani prokurista sa nemusia pri právnych úkonoch v mene s.r.o. preukazovať žiadnou listinou, keďže ich oprávnenie konať za spoločnosť je možné overiť si v obchodnom registri.

Čo musí plnomocenstvo obsahovať a kedy zaniká?

Plnomocenstvo vyjadruje súhlas splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať. Ohľadne jeho obsahových náležitostí Občiansky zákonník uvádza len toľko, že sa v plnomocenstve musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

V prvom rade však musí obsahovať osobné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca (meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, resp. dátum narodenia). Následne predmet a rozsah splnomocnenia, t. j. na aké úkony sa plná moc vzťahuje (napr. na doručovanie zásielok, na zastupovanie pred úradmi). Potom je potrebný podpis splnomocniteľa (spravidla treba aj overenie podpisu na  obecnom/mestskom úrade alebo u notára), podpis splnomocnenca, dátum a miesto vystavenia plnej moci.

Pokiaľ ide o zánik plnej moci, tak plnomocenstvo zanikne v týchto prípadoch:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal,
• ak ho splnomocnenec vypovedal,
• ak splnomocnenec zomrel.

Konateľ nemôže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní

Daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní) v § 9 upravuje podmienky zastupovania pri správe daní. Na základe tohto ustanovenia sa môže dať každý daňový subjekt (fyzická i právnická osoba) zastúpiť na základe plnomocenstva, a to v ktorejkoľvek fáze daňového konania. Plnomocenstvo je možné udeliť právnickej aj fyzickej osobe (musí ňou byť osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu).

To znamená, že v daňovom konaní môže plnomocenstvo udeliť právnická osoba, v mene ktorej koná konateľ (štatutárny orgán). V takom prípade však splnomocniteľom (osobou, ktorá udeľuje plnú moc) nie jej konateľ, ale je ním samotná právnická osoba. Plnomocenstvo tak musí byť udelené na zastupovanie právnickej osoby (s.r.o.), nie na zastupovanie jej konateľa. Splnomocnenec (osoba, ktorej bola plná moc udelená) potom bude na základe plnej moci zastupovať túto právnickú osobu, nie jej konateľa. Čiže, konateľ právnickej osoby sa nemôže v daňovom konaní dať splnomocniť (zastupovať zástupcom).

V prípade, že je v plnomocenstve nesprávne uvedené, že konateľ právnickej osoby udelil plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi), aby ho zastupoval v celom rozsahu, správca dane (daňový úrad) takéto plnomocenstvo nebude akceptovať. Dôvodom je fakt, že konateľ nemôže v daňovom konaní preniesť oprávnenie konať v rozsahu svojich práv na inú osobu.

Príklad na udelenie plnomocenstva v daňovom konaní

Spoločnosť XXL s. r. o., so sídlom Jabloňová 1, Košice, v mene ktorej koná konateľ Zdeno Holý udeľuje plnú moc daňovému poradcovi zapísanému v zozname Slovenskej komory daňových poradcov Ing. Jozefovi Daňovému, s adresou kancelárie Jantárova 2, 856 01 Košice, č. osvedčenia:122/33,   na zastupovanie spoločnosti XXL s. r. o., so sídlom Jabloňová 1, Košice, IČO: 55 678123, v daňovom konaní (pri správe daní).

Aký rozdiel medzi plnomocenstvom a prokúrou?

Aj keď sú plnomocenstvo (plná moc) a prokúra druhom zmluvného zastúpenia, je potrebné ich odlišovať.

Plnomocenstvo upravuje Občiansky zákonník a ide o širší pojem než prokúra, pretože sa dá využiť univerzálne na akékoľvek zastúpenie, teda dá sa uplatniť vo všetkých sférach života. 

Na druhej strane prokúra je osobitným druhom plnej moci a používa sa výlučne v podnikateľskom prostredí. Prokúru vymedzuje Obchodný zákonník tak, že ňou podnikateľ splnomocňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Viac o tom si prečítajte v článku Kto je prokurista a čo je prokúra.

Zásadným rozdielom medzi plnomocenstvom a prokúrou je ten, že kým plnomocenstvo može udeliť fyzická i právnická osoba, prokúru môže udeliť iba podnikateľ, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, a to výlučne len fyzickej osobe (tzv. prokuristovi), ktorá je spôsobilá na právne úkony. Súhrn hlavných rozdielov je uvedený v tabuľke: