Ktoré právnické osoby musia v roku 2023 podávať daňové priznanie k dani z príjmov a v akých termínoch? Ako vypočítať základ dane, aké sú sadzby dane aj ďalšie užitočné informácie sa dočítate v článku.
Povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov predpisuje právnickým osobám zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Právnické osoby podávajú daňové priznanie k dani z príjmov na
predpísanom tlačive Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby. Vzor tlačiva určuje Ministerstvo financií SR a okrem samotného
vzoru daňového priznania vydáva aj poučenie na jeho vyplnenie. Aktuálne tlačivá daňových priznaní nájdete v našom článku Vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2023 (v roku 2024).
Daňové priznanie sa podáva za zdaňovacie obdobie, ktorým môže byť:
- kalendárny rok – obdobie od 1.1.2023 do 31.12.2023,
- hospodársky rok – obdobie nepretržite za sebou nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom, napr. 1.11.2022 – 31.10.2023 ,
- iné obdobie stanovené zákonom (napr. ak je firma v likvidácii či v konkurze).
Komu vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby v roku 2023?
Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb podávajú právnické osoby, ktoré sú založené s cieľom podnikať, majú na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia alebo osoba, ktorú na to správca dane vyzve. Najčastejšie ide o obchodné spoločnosti – s.r.o. a a.s.
Právnické osoby podávajú daňové priznanie bez ohľadu na výšku
dosiahnutých príjmov (výnosov), t.j. právnická osoba podáva aj „nulové
priznanie“, ak bola napr. založená pred koncom zdaňovacieho obdobia a nedosiahla
žiadne príjmy (výnosy), prípadne ak v zdaňovacom období nevykonávala
žiadnu činnosť (bola „uspatá“).
Daňové priznanie podáva aj zahraničná právnická osoba, ktorá dosahuje príjmy zo zdrojov na území Slovenska (podľa § 16 zákona o dani z príjmov), z ktorých sa daň nevyberá zrážkou, prípadne z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pričom túto daň možno považovať za preddavok.
Ktorá právnická osoba nemusí podávať daňové priznanie v roku 2023?
V roku 2023 nie je povinná podať daňové priznanie:
- právnická osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie (a Národná banka Slovenska), ktorá v roku 2023 dosahovala iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, t. j. zrážkou,
- občianske združenie, ak v roku 2023 dosahovalo iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy oslobodené od dane, prípadne príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,
- rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ak v roku 2023 dosahovala príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, prípadne príjmy oslobodené od dane,
- právnická osoba, ktorej príjmy v roku 2023 plynuli iba z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a z príspevkov plynúcich registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, prípadne príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
Základ dane a daňové výdavky právnickej osoby v roku 2023
Základ dane z príjmov právnickej osoby sa kalkuluje z výsledku hospodárenia pred zdanením, zisteného z účtovníctva (porovnaním nákladov a výnosov za zdaňovacie obdobie – v našom prípade za rok 2023), ktorý sa ďalej upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky.
Z uvedeného vyplýva, že pre správne vykázanie základu dane z príjmov právnickej osoby je potrebné najskôr odsledovať správne vykázanie výnosov a tiež nákladov v účtovníctve právnickej osoby a následne je potrebné správne posúdiť ich daňovú uznateľnosť. To znamená, že nie všetky náklady, prvotne zaúčtované v účtovníctve právnickej osoby, sú automaticky aj daňovo uznaným výdavkom (nákladom) a nie všetky výnosy budú predstavovať zdaniteľný príjem (výnos).
Pri sledovaní daňovej uznateľnosti výdavkov (nákladov) môžeme vychádzať priamo z definície daňového výdavku zo zákona o dani z príjmov. Zákon v § 2 ods. i) definuje daňový výdavok ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencií daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti a v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ďalej sa daňovým výdavkom a nedaňovým výdavkom venuje zákon o dani z príjmov v ďalších častiach zákona.
Zdaniteľným príjmom je podľa zákona o dani z príjmov (§ 2 ods. h) príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Predmetom dane pre účely tohto zákona je príjem (výnos), ktorý daňovníkovi plynie zo zdrojov na území Slovenska, napr. fakturované služby či výrobky zákazníkom, predaj majetku právnickej osoby a i.
Daňový výdavok, ktorý nie je podľa zákona o dani z príjmov možné zahrnúť do základu dane predstavuje pripočítateľnú položku k základu dane a naopak, položky, ktoré si právnická osoba môže odpočítať od základu dane predstavujú odpočítateľnú položku od základu dane.
V účtovníctve právnických osôb sa často vyskytujú pripočítateľné a odpočítateľné položky uvádzané v nasledujúcej tabuľke:
| Pripočítateľné položky k základu dane | Odpočítateľné položky od základu dane |
|---|---|
| výdavky daňovo uznané po zaplatení – účtovné a právne služby, nájomné (vrátane nákladov súvisiacich s energiami za prenajaté priestory), ktoré neboli uhradené do konca zdaňovacieho obdobia a ďalšie | príjmy zdanené zrážkou – napr. kreditné bankové úroky z peňažných prostriedkov bežných účtov, z vkladových účtov |
| výdavky na reprezentáciu – výdavky na občerstvenie, pracovné obedy v reštaurácii a pod. | rozdiel medzi vyššími daňovými odpismi a nižšími účtovnými odpismi |
| neuhradené záväzky po splatnosti – ak právnická osoba neuhradí svoje záväzky po splatnosti, musí v závislosti od lehoty záväzku po splatnosti zvýšiť svoj základ dane o 20 %, 50 %, prípadne o 100 % z menovitej hodnoty záväzku, resp. jeho nesplatenej časti | výdavky dodatočne zaplatené v zdaňovacom období, ak boli v minulosti ku základu dane pripočítané – napr. uhradené nájomné, faktúry za spracovanie účtovníctva, prípadne uhradené záväzky, ktoré boli v predchádzajúcom roku po splatnosti dlhšie ako jeden rok |
| pokuty, penále, úroky z omeškania (nezmluvné) | príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – napr. prijatý dar |
| pohonné látky nad limit – tzv. zaúčtovaná nadspotreba pohonných látok alebo 20 % z hodnoty nakúpených pohonných látok, ak právnická osoba paušalizuje výdavky na pohonné látky | |
| tvorba rezervy na zostavenie účtovnej závierky |
Základ dane z príjmov právnickej osoby, z ktorého sa následne počíta daň z príjmov, môžeme kalkulovať podľa vzorca:
| Základ dane = výsledok hospodárenia z účtovníctva + pripočítateľné položky – odpočítateľné položky |
Pri daňových výdavkoch právnickej osoby ešte upozorňujeme, že tieto osoby si nemôžu uplatňovať paušálne výdavky ani nezdaniteľné časti základu dane či daňový bonus na dieťa alebo daňový bonus za zaplatené úroky (ako je to v prípade fyzických osôb). Právnická osoba si môže ako daňové výdavky uplatňovať iba skutočne vynaložené výdavky (náklady).
Sadzby dane z príjmov právnických osôb v roku 2023
Prehľad sadzieb dane z príjmov, ktoré v roku 2023 platia pre právnické osoby uvádzame v prehľadnej tabuľke:
| Sadzba dane | Popis |
|---|---|
| 15 % | platí pre právnickú osobu, ktorá za zdaňovacie obdobie dosiahla zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 49 790 € |
| 21 % | platí pre právnickú osobu, ktorá za zdaňovacie obdobie dosiahla zdaniteľné príjmy (výnosy) presahujúce sumu 49 790 € |
Tip: Podrobnosti ku sadzbám daní, ako aj užitočné príklady pre rok 2023 prinášame v článku Sadzby dane z príjmov v roku 2023.
Odpočet daňovej straty z predchádzajúcich rokov od základu dane za rok 2023
Odpočet daňovej straty predstavuje legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým aj daňovej povinnosti právnickej osoby. Metodika odpočtu daňovej straty podlieha častým zmenám, najnovšie pravidlá pre odpočet daňovej straty vošli do platnosti od roku 2020, odkedy je možné daňovú stratu odpočítať nerovnomerne, počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, avšak najviac do výšky 50 % základu dane, resp. čiastkového základu dane (ak nejde o mikrodaňovníka, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty najviac do výšky základu dane).
Nerovnomerné umorovanie straty znamená, že ak by v niektorom období daňovníkovi nevznikol nárok na odpočet straty kvôli nedostačujúcej výške základu dane, o jej umorenie neprichádza a táto sa prenáša do ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Daňovú stratu za rok 2019 však treba umoriť ešte podľa starých pravidiel, ktoré platili do 31. decembra 2019, t. j. rovnomerne. Ak sa strata za rok 2019 neumorí, daňovník na ňu stráca nárok.
V roku 2023 si právnická osoba môže uplatniť umorenie daňovej straty nasledovne:
- ¼ daňovej straty za rok 2019 – ak nebola uplatnená podľa Lex korona zákona zo základu dane 2019,
- daňová strata za rok 2020 – v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50 % základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov vykázaného za rok 2023,
- daňová strata za rok 2021 – v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50 % základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov vykázaného za rok 2023, mikrodaňovník do výšky 100 % základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov vykázaného za rok 2023,
- daňová strata za rok 2022 – v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50 % základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov vykázaného za rok 2023, mikrodaňovník do výšky 100 % základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov vykázaného za rok 2023.
Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2023
Právnické osoby platia preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2023 štvrťročne alebo mesačne.
Kedy a akú výšku preddavkov na daň z príjmov platí právnická osoba zobrazuje tabuľka:
| Periodicita | Kedy platí? | V akej výške? |
|---|---|---|
| štvrťročne | ak posledná známa daňová povinnosť je vyššia ako 5 000 € a zároveň nižšia alebo rovná 16 600 € | v sume určenej ako ¼ poslednej známej daňovej povinnosti |
| mesačne | ak posledná známa daňová povinnosť je vyššia ako 16 600 € | v sume určenej ako 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti |
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023
Ak zákon neustanovuje inak, lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov je do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak táto lehota pripadá na víkend alebo deň pracovného pokoja, automaticky sa presunie na najbližší pracovný deň.
Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2023 je potrebné podať najneskôr v termínoch:
- 2. apríla 2024 – riadna lehota na podanie daňového priznania (nakoľko 31. marec 2024 a 1. apríl 2024 pripadá na sviatok),
- 1. júla 2024 – predĺžená lehota na podanie daňového priznania o tri mesiace (nakoľko 30. jún 2024 pripadá na víkend),
- 30. septembra 2024 – taktiež ide o predĺženú lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, pričom šesťmesačnú lehotu na predĺženie podania daňového priznania môže daňovník využiť iba v prípade, ak mu plynú zdaniteľné príjmy aj zo zdrojov v zahraničí.
Ak si chce právnická osoba predĺžiť termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023, je povinná doručiť tlačivo oznámenia odkladu daňového priznania najneskôr do 2. apríla 2024. Podanie vykonáva elektronicky, cez portál finančnej správy.
Ak by bola právnická osoba v konkurze alebo v likvidácii, musí o predĺženie lehoty požiadať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Splatnosť dane z príjmov právnickej osoby za rok 2023
Daň z príjmov právnickej osoby je splatná v rovnakom termíne, v akom právnická osoba podáva daňové priznanie, t. j. najneskôr:
- 2. apríla 2024 – riadna lehota na podanie daňového priznania,
- 1. júla 2024 – predĺžená lehota na podanie daňového priznania o tri mesiace,
- 30. septembra 2024 – predĺžená lehota na podanie daňového priznania o šesť mesiacov.
Za deň platby sa považuje deň odpísania prostriedkov z bankového účtu daňovníka.
Právnická osoba uhrádza daň na svoj osobný účet daňovníka, ktorý mu bol pridelený. Pri uhrádzaní dane je potrebné uviesť správny variabilný symbol (v tvare 170099RRRR) a správne číslo účtu, ktoré sa skladá z troch častí:
1. predčíslie účtu, charakterizujúce typ uhrádzanej dane z príjmov:
| Typ právnickej osoby | Predčíslie účtu pre úhradu dane z príjmov |
|---|---|
| PO so sídlom v tuzemsku | 500224 |
| PO so sídlom v zahraničí | 500232 |
2. osobný účet daňovníka, predstavuje základné číslo účtu a
3. kódu štátnej pokladnice (8180).
Ak má napr. obchodná spoločnosť so sídlom na Slovensku pridelený osobný účet daňovníka 8123456789, bude jej číslo účtu, na ktorý bude uhrádzať daň z príjmu právnickej osoby vyzerať takto:
| 500224 – 8123456789 / 8180 |
Takto vytvorený účet musí ešte daňovník previesť do IBAN formátu. Na tento úkon môže využiť IBAN generátor/validátor, ktorý je k dispozícii napr. na stránke Národnej banky Slovenska.
Správne uvedené platobné údaje sú nevyhnutné na správnu identifikáciu platby zo strany daňového úradu, čím sa právnická osoba vyhne nepríjemnostiam spojených s neuhradenou daňou, vyrubeniu úrokov z omeškania a pod.
