Čo je to sociálny podnik, za akým účelom môže byť založený a aké úľavy na dani je možné pri tomto type podnikania uplatniť? Aké vedie sociálny podnik účtovníctvo a kedy zostavuje výročnú správu?
Čo je to registrovaný sociálny podnik?
Registrovaný sociálny podnik je druh podniku, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu. Ide o verejnoprospešný podnik a jeho zriadenie upravuje zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“). Sociálny podnik vzniká registráciou, pričom sa rozlišujú viaceré druhy sociálnych podnikov.
Registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním
- verejného záujmu, je verejnoprospešný podnik,
- komunitného záujmu, je komunitnoprospešný podnik.
Nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti podniku si však môže uplatniť daňovník len v prípade, ak ide o registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu (t. j. ak ide o verejnoprospešný podnik). Úľava na dani sa tak nebude týkať komunitnoprospešných podnikov.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike je napĺňaním verejného záujmu na účely tohto zákona poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a poskytovanie spoločensky prospešnej služby, ktorou môže byť:
- tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu,
- poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.
Výška úľavy na dani pre registrované sociálne podniky
Úľavou na dani pre registrované sociálne podniky sa zaoberá § 30d zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“).
Výška nároku na úľavu na dani z hospodárskej činnosti, ktorú si môže daňovník uplatniť, je limitovaná výškou percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa, ktorý si podnik sám stanoví. Urobí tak v tzv. základom dokumente. Podnik sa v základom dokumente zaväzuje využívať viac ako 50 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa, za účelom ktorého je založený, teda ide o sociálne použitie zisku.
Záväzok daňovníka využívať viac ako 50 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa a určenie postupov a pravidiel rozdeľovania zvyšnej časti zisku je obsiahnutý v základnom dokumente, ktorý je okrem ďalších požiadaviek nevyhnutnou podmienkou pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike.
Kedy nemôže podnik využiť úľavu na dani pre registrované sociálne podniky?
Zákon o dani z príjmov neumožňuje spolu s úľavou na dani pre registrované sociálne podniky súbežné čerpanie úľav, ktorými sú:
- úľava na dani pre príjemcu investičnej pomoci,
- úľava na dani pre prijímateľa stimulov,
- odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, tzv. superodpočet.
Jednou z podmienok získania úľavy na dani pre registrované sociálne podniky tak je predpoklad, že nebola na rovnaký podnik uplatnená žiadna z úľav vymenovaných vyššie.
Na čo je možné použiť sumu úľavy na dani?
Sumu úľavy na dani je podnik povinný použiť:
- na dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a to v tom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje úľavu alebo
- na prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa.
Podnik má tak v prípade použitia uplatnenej úľavy na dani dve možnosti. Prvou možnosťou je úhrada nákladov, ktoré vzniknú pri dosahovaní hlavného cieľa, ktorý si podnik zákonne stanovil.
Druhou možnosťou je použitie úľavy na dani na prevod peňažných prostriedkov vo výške rozdielu medzi výškou daňovej úľavy a nákladmi súvisiacimi s dosiahnutím hlavného cieľa podľa zákona o sociálnych podnikoch vynaložených podnikom v príslušnom zdaňovacom období.
Podnik je následne povinný odviesť peňažné prostriedky na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý je určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie. Prevod je povinný vykonať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, v ktorom si podnik uplatnil úľavu na dani.
Ak by podnik túto lehotu na prevod peňažných prostriedkov nedodržal, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil túto úľavu na dani, a to v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet, pričom v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
Príklad na použitie úľavy na dani na prevod peňažných prostriedkov:
Podnik spĺňa podmienky kladené na verejnoprospešný podnik podľa zákona o sociálnej ekonomike, ako aj podmienky úľavy na dani z príjmov pre registrované sociálne podniky podľa zákona o dani z príjmov. Sociálny podnik si uplatnil úľavu vo výške 30 000 eur. Náklady na hlavný cieľ, ktorý si podnik stanovil v základom dokumente predstavovali 18 000 eur. V akej výške je následne podnik povinný previesť peňažné prostriedky na osobitný bankový účet?
Podnik prevedie peňažné prostriedky, ktoré získal poskytnutím úľavy na dani, na osobitný bankový účet už len vo výške 12 000 eur (výška úľavy znížená o náklady na hlavný cieľ).
Peňažné prostriedky na osobitnom účte
Použitie peňažných prostriedkov na osobitnom účte je rovnako zákonne upravené. Podnik ich teda nemôže použiť na ľubovoľný účel. Tieto prostriedky (vrátane úrokov, ktoré z nich plynú) možno použiť výlučne na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet. Ak podnik uvedené nesplní, stráca nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku. Zároveň je podnik povinný podať dodatočné daňové priznanie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil, a to v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, pričom v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
Za aké obdobie si môže sociálny podnik uplatniť úľavu na dani?
Sociálny podnik, ktorý spĺňa všetky podmienky stanovené zákonom o dani z príjmov si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti za to zdaňovacie obdobie, v ktorom má k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.
Strata nároku na úľavu na dani a povinnosť zvýšenia základu dane
V prípadoch, ak:
- sa podnik zrušuje s likvidáciou,
- sa podnik zrušuje bez likvidácie okrem zrušenia bez likvidácie vo vymedzených prípadoch (splynutie a zlúčenie registrovaného sociálneho podniku s iným registrovaným sociálnym podnikom alebo rozdelenie registrovaného sociálneho podniku, pričom osoby, na ktoré prechádza imanie rozdeleného podniku musia byť tiež registrovanými sociálnymi podnikmi; podmienky použitia peňažných prostriedkov vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu),
- je na podnik vyhlásený konkurz,
- podnik vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnej ekonomike alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa § 8 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
platí, že podnik je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani uplatnených podnikom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich tomu zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom podnik stráca nárok na úľavu na dani.
Účtovné povinnosti registrovaného sociálneho podniku
Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je vždy kalendárny rok.
Rozsah činností registrovaného sociálneho podniku je potrebné preukázať v účtovníctve prostredníctvom tvorby analytických účtov, resp. vedením analytickej evidencie.
Ďalšie povinnosti registrovaného sociálneho podniku
Registrovaný sociálny podnik je povinný vypracovať výročnú správu za kalendárny rok v termíne určenom štatutárnym orgánom alebo základným dokumentom, najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Predkladá ju do 15. júla (rovnako nasledujúceho kalendárneho roka) ministerstvu práce, ktoré ju zverejňuje na svojom webovom sídle.
Výročná správa registrovaného sociálneho podniku obsahuje najmä:
- zhodnotenie dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý má registrovaný sociálny podnik uvedený vo svojom základnom dokumente, a prehľad činností vykonávaných v kalendárnom roku,
- účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých,
- správu audítora, ak má registrovaný sociálny podnik povinnosť štatutárneho auditu,
- prehľad o peňažných príjmoch a výdavkoch,
- prehľad príjmov v členení podľa zdrojov,
- stav a pohyb majetku a záväzkov,
- zloženie orgánov registrovaného sociálneho podniku a ich zmeny, ku ktorým došlo v priebehu kalendárneho roka,
- údaje určené valným zhromaždením, správnou radou alebo iným obdobným orgánom registrovaného sociálneho podniku.
