Agresívne obchodné praktiky

Agresívne obchodné praktiky sú v spotrebiteľskom prostredí jedným z najvážnejších prehreškov voči spotrebiteľom. Obchodník sa tu nedostáva do konfliktu iba so všeobecnou legislatívou ochrany spotrebiteľa. Takéto konanie môže byť dokonca trestné.

Zákon o ochrane spotrebiteľa pomenúva nekalé obchodné praktiky. Za tie sa považuje každá obchodná praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a tiež podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.

Zjednodušene povedaná, všetko čo predajca alebo poskytovateľ služieb robí nepoctivo a zákazníka to negatívne ovplyvní pri nákupe, je zakázané a považuje sa za nekalú obchodnú praktiku.

Postačuje dokonca, že takáto praktika narušuje zákazníkovo správanie, nie je potrebné čakať na skutočné podnety. Tiež nie je dôležité, či sa tak deje vo fáze získavania zákazníka, v rámci predaja alebo poskytovania služby alebo až následne, napríklad v rámci vymáhania pohľadávok voči spotrebiteľovi.

Nekalé obchodné praktiky sú všeobecný zákonný pojem. Zákon ich ďalej rozmieňa na drobné. Súčasťou sú aj agresívne obchodné praktiky. Ide o jeden z najvyšších stupňov poškodzovania práv zákazníkov.

Čo sú agresívne obchodné praktiky

Definícia nekalých obchodný praktík a s tým súvisiacich agresívnych obchodných praktík je značne všeobecná. Pri hodnotení, či napĺňa obchodná praktika znaky agresivity je potrebné zhodnotiť, či má náznaky obťažovania alebo nátlaku, vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraného vplyvu.

Pri hodnotení obchodnej praktiky z pohľadu jej agresivity je potrebné zhodnotiť päť základných podmienok:

  • Načasovanie a povahu,
  • Použitie hrozby,
  • Zneužívanie osobného nešťastia,
  • Prekážky zo strany predávajúceho,
  • Hrozby nezákonného charakteru.

Načasovanie obchodnej praktiky, povaha a dĺžka jej trvania a tiež miesto, kde je obchodná praktika vykonávaná

Za agresívnu obchodnú praktiku by bolo možné považovať konanie obchodného zástupcu pohrebnej služby, ktorý by osobnými návštevami v hospici ponúkal služby pacientom a ich blízkym.

Použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania

Praktickým príkladom sú medializované nahrávky “šmejdov”, ktorí seniorom zariadili výlet a na predajných akciách boli seniori hanlivo napádaní v prípade, ak si tovar nechceli zakúpiť. Dokonca dostávali vyhrážky, že nebudú odvezení späť.

Zneužívanie osobného nešťastia alebo okolností, ktoré sú predávajúcemu známe a vo svojej závažnosti môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa vo vzťahu k produktu

Predpokladom je, že predávajúci má vedomosť o osobnom nešťastí zákazníka. Druhým predpokladom je, že to zneužije. Nie je všeobecne zakázané poskytnúť službu alebo predať výrobok takejto osobe. Zakázané je vedome to zneužiť. Ak by napríklad pozostalý vybavoval kar v jedinej reštaurácii v obci, kde sa bude konať pohreb a reštaurácia by si stanovila neprimerané podmienky, mohlo by ísť o agresívnu praktiku.

Prekážky zo strany predávajúceho, ktoré nie sú zmluvne zachytené a sú sťažujúce alebo neprimerané pre prípad, ak by zákazník chcel uplatniť svoje práva, napríklad vypovedať zmluvu

Ako príklad by sme mohli uviesť postup pri výpovedi služby telefonického operátora. Zmluvu s operátorom môžeme uzatvoriť na ktorejkoľvek pobočke. Ak by sme ale prišli zmluvu vypovedať, agresívnou obchodnou praktikou by mohlo byť, keby nás pracovník presviedčal, že výpoveď možno podať iba osobne v sídle spoločnosti, navyše s notársky overeným podpisom. Bežného spotrebiteľa by to pravdepodobne odradilo od ďalších krokov.

Hrozba podniknúť kroky, ktoré sa nedajú podniknúť zákonne

Napríklad vyhrážky predajcu, že zákazníkovi zariadi výpoveď v zamestnaní, ak mu riadne nesplatí úver.

Príklady agresívnych obchodných praktík zo zákona o ochrane spotrebiteľa

Napriek tomu, že zákon definuje agresívne obchodné praktiky všeobecne a je dôležité obchodnú praktiku posúdiť komplexne, zákon v prílohe uvádza príklady obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností dajú považovať za agresívne:

  1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.
  2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
  3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
  4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.
  5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.
  6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za produkty dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento produkt je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.
  7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho.
  8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti
    • cena neexistuje alebo iný rovnocenný prospech,
    • činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť alebo si spôsobí náklady.
Článok pokračuje pod reklamou

Orgán dozoru a pokuty

Všeobecným kontrolným orgánom v rámci ochrany spotrebiteľa proti agresívnym obchodným praktikám je Slovenská obchodná inšpekcia. Za používanie agresívnych obchodných praktík je maximálna pokuta 66 400 eur.

Ak by sa predajca ale agresívnej obchodnej praktiky dopustil opakovane počas 12 mesiacov, ďalšiu pokutu môže dostať až do výšky 166 000 eur.

Trestné činy voči spotrebiteľom

A aby sme ukázali, že ochrana spotrebiteľa nezostáva iba v občianskoprávnej rovine (zmluvný vzťah medzi predajcom a spotrebiteľom) alebo v rovine správnej (ukladanie pokút za porušovanie spotrebiteľských práv), ochrana spotrebiteľa sa dostáva aj do roviny trestnoprávnej.

V súčasnosti náš trestný zákon pozná dva špeciálne trestné činy voči spotrebiteľom. Sú nimi trestný čin poškodzovanie spotrebiteľa a trestný čin nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

Že ide v praxi o uplatniteľné paragrafy svedčí skutočnosť, že za tieto trestné činy už boli na Slovenku reálne odsúdení podnikatelia. Napríklad za pančovanie alkoholu alebo neodborné montovanie nefunkčných solárnych panelov.

Obzvlášť si treba dávať pozor na trestný čin nekalých obchodných praktík voči spotrebiteľovi, keďže trestným sa stáva používanie nekalej obchodnej praktiky, ak v predchádzajúcich 24 mesiacov bol podnikateľ odsúdený za nekalé obchodné praktiky alebo v rovnakej dobe mu bola uložená pokuta za takéto praktiky

Opakovanou pokutou za nekalé obchodné praktiky, medzi ktoré sa radia aj agresívne obchodné praktiky, sa teda vystavujete nielen riziku zvýšenia pokuty, ale aj riziku trestnoprávneho postihu.

Agresívne obchodné praktiky sa považujú za strop porušovania spotrebiteľských práv. Preto za ne hrozia nielen astronomické pokuty, ale reálne hrozí aj odňatie slobody. Vzhľadom na závažnosť porušovania spotrebiteľských práv a závažnosť sankcií a následkov pre podnikateľa, sú agresívne obchodné praktiky veľmi zložito definované a zovšeobecnené. Podstatou ale zostáva, že voči spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane, má byť zachovaný férový prístup a týmto smerom majú byť nastavené aj všetky obchodné praktiky.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Martin Biskupič
Martin Biskupič

Mediačná kancelária BISKUPIČ & CO so sídlom v Bratislave sa špecializuje na mimosúdne urovnanie obchodných, majetkových, spotrebiteľských a rodinných sporov. Zároveň je registrovaným sprostredkovateľom kolektívnych sporov.


Záručná doba po oprave

Čo je záručná doba a aká je jej dĺžka? Aký je rozdiel medzi opravou tovaru v záruke a po uplynutí záruky?

Odpustenie či zníženie pokuty: zmeny v ukladaní sankcií od 1. 7. 2024

Od 1.7.2024 platí nový zákon o ochrane spotrebiteľa. Aké zmeny priniesol v oblasti sankcií?

Odstúpenie od kúpnej zmluvy: zmeny od 1. 7. 2024

V akej lehote môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 7. 2024?

Zákon o ochrane spotrebiteľa od 1.7.2024: koniec fiktívnych zliav

Ako musí obchodník postupovať pri poskytnutí zľavy z ceny tovaru podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 7. 2024?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky