Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára

Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára
Zdroj: Unsplash.com

Pri návšteve u lekára má zamestnanec nárok na pracovné voľno. V niektorých prípadoch je dokonca platené. Kedy a v akom rozsahu je možné čerpať tzv. „péčka“?

Nakoľko nie je vždy možné zabezpečiť si vyšetrenie u lekára mimo vlastného pracovného času, návšteva lekára tak predstavuje skutočnosť, pre ktorú zamestnanec nemôže čiastočne, prípadne úplne, vykonávať v daný čas svoju prácu. Ide teda o prekážku v práci na strane zamestnanca, absenciu v zamestnaní, ktorú však je zamestnávateľ povinný ospravedlniť. Okrem ospravedlnenia absencie v súvislosti s vyšetrením alebo ošetrením zamestnanca v zdravotníckom zariadení za určitých podmienok vzniká zamestnancovi aj nárok na náhradu mzdy.

Platené pracovné voľno zamestnanca pri návšteve lekára je najviac 7 dní

V prípade vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení, Zákonník práce upravuje zamestnancom nárok na poskytnutie plateného pracovného voľna v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však 7 dní v kalendárnom roku. Návšteva lekára tak automaticky pre zamestnanca neznamená možnosť čerpať pracovné voľno celý deň. V zmysle uvedenej úpravy by mal v prípade, ak je to možné, po absolvovaní vyšetrenia nastúpiť do práce, a teda pracovné voľno čerpať len v nevyhnutnom rozsahu.

Platené voľno pri návšteve lekára najviac 7 dní v roku.

Príklad na čerpanie pracovného voľna počas ošetrenia u lekára

Účtovník pracuje v dohodnutom pracovnom čase 8:00 – 16:30 hod. Je objednaný na vyšetrenie k očnému lekárovi na 10:00 hod. Do práce by preto mal ráno nastúpiť a pracovisko opustiť v potrebnom predstihu na presun na lekárske vyšetrenie. Ak by po vyšetrení bolo potrebné niekoľko hodín čakať na navrátenie do bežného stavu umožňujúceho výkon práce, zamestnanec sa už do zamestnania v daný deň nevráti. Tento údaj mu lekár zaznamená na potvrdení o návšteve lekára.

Je však potrebné zdôrazniť, že je na dohode zamestnanca so zamestnávateľom, či zamestnancovi poskytne platené pracovné voľno aj vo väčšom rozsahu a bude napríklad akceptovať, že tento účtovník v prípade vyšetrenia o 10:00 hod už ráno do práce vôbec nepríde.

Nárok na najviac 7 dní plateného voľna pre lekárske vyšetrenia za rok sa nepresúva. Pokiaľ zamestnanec vyčerpá napr. 1,5 dňa v danom roku, v ďalšom kalendárnom roku bude mať nárok opäť v rozsahu 7 dní.

Náhrada mzdy za platené voľno pri návšteve lekára

Pod plateným voľnom na účel ošetrenia či vyšetrenia je potrebné rozumieť také voľno, za ktoré priamo zamestnávateľ zamestnancovi v jeho mzde poskytne finančnú náhradu. Ide o náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnanec tak túto absenciu v práci vo svojej výplate v podstate nepocíti.

Pracovné voľno zamestnanca pri návšteve lekára viac ako 7 dní v roku

Pokiaľ by zamestnanec potreboval absolvovať vyšetrenia alebo ošetrenia vo väčšom rozsahu než uvedených 7 dní v roku, Zákonník práce to umožňuje a takúto neúčasť v práci zamestnávateľ ospravedlní. Avšak ďalšie pracovné voľno už bude poskytnuté bez náhrady mzdy, opäť na nevyhnutne potrebný čas a za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Pracovné voľno pri návšteve lekára u zamestnanca nepracujúceho u zamestnávateľa celý rok

V prípade, že by zamestnanec do zamestnania nastúpil až v priebehu kalendárneho roka, ponecháva Zákonník práce na zamestnávateľovi, či bude nárok na platené voľno zamestnancovi pomerne krátiť. Rozhodnutie zamestnávateľa je ale limitované, pretože aj pokiaľ zamestnanec k nemu nastúpi až v priebehu roka, jeho nárok na platené voľno pri návšteve lekára bude vždy najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Teda ak by zamestnanec začal u zamestnávateľa pracovať napríklad v októbri, do konca kalendárneho roka môže absolvovať lekárske vyšetrenia a ošetrenia v rozsahu 3 dní s nárokom na náhradu mzdy. Jeho nárok, ktorý v uvedenom prípade predstavuje 1/3 zo 7 dní, sa totiž zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Nárok na pracovné voľno a náhrada mzdy pri ďalších lekárskych prehliadkach

Do nároku na 7 dní plateného pracovného voľna za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia nepatrí čas nevyhnutne potrebný na lekársku prehliadku súvisiacu s tehotenstvom, povinnú lekársku prehliadku či účasť na darovaní krvi, afréze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pre tieto skutočnosti Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní neúčasť zamestnanca/zamestnankyne a poskytne náhradu mzdy nad rámec spomínaných tzv. „7 péčiek“.

Prečítajte si tiež

V prípade preventívnej lekárskej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom za podmienky, že ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času zamestnankyne, poskytuje zamestnávateľ pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas. Nárok na platené voľno v prípade prehliadok súvisiacich s tehotenskom tak nie je limitovaný počtom dní za rok a nevyhnutne potrebný čas určí lekár podľa trvania konkrétneho vyšetrenia.

Pracovné voľno s náhradou mzdy (v sume priemerného zárobku zamestnanca) sa poskytuje aj na nevyhnutne potrebný čas na povinných lekárskych prehliadkach. Je potrebné zdôrazniť, že zamestnanec má podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov povinnosť podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci. Viac o povinných vstupných lekárskych prehliadkach a nárokoch s nimi súvisiacich sa dočítate v článku Vstupná lekárska prehliadka zamestnanca.

V prípade darovania krvi, aferézy alebo darovania iných biologických materiálov sa poskytuje platené pracovné voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Nevyhnutne potrebný rozsah pri návšteve lekára zahŕňa aj čas potrebný na cestu na vyšetrenie a späť. V prípade odberu pri darovaní či už krvi alebo iného biologického materiálu však zahŕňa aj čas potrebný na zotavenie.  

Platené pracovné voľno sa poskytuje aj pri darovaní krvi.

Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na zotavenie zamestnanca sa predĺži, avšak najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Z toho vyplýva, že v prípade realizácie odberu, na základe rozhodnutia lekára s ohľadom na uvedené skutočnosti, môže byť zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 4 dní, počítajúc od nástupu cesty na odber.

Článok pokračuje pod reklamou

Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára

Rovnako ako v prípade vlastného lekárskeho vyšetrenia alebo ošetrenia umožňuje Zákonník práce zamestnancovi sprevádzať rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie, a to bez ohľadu na to, či ide o náhle ochorenie alebo úraz, alebo na vopred určené vyšetrenie či liečenie.

Je potrebné ale upresniť, koho Zákonník práce považuje za rodinného príslušníka. Rodinným príslušníkom sa rozumie:

  • manžel, manželka,
  • vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
  • rodič zamestnanca,
  • súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca,
  • rodič manžela/manželky, súrodenec manžela/manželky,
  • prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela/manželky,
  • vnuk zamestnanca a
  • iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Podmienkou poskytnutia plateného voľna pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie či ošetrenie je nevyhnutnosť sprevádzania a tiež skutočnosť, že toto vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca. Aj v uvedenom prípade Zákonník práce umožňuje poskytnúť za spomínaných podmienok platené voľno v rozsahu 7 dní v roku.

Síce napríklad dieťa môžu k lekárovi sprevádzať obaja rodičia, nárok na náhradu mzdy bude mať vždy len jeden sprevádzajúci.

Rodičia či iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Nejde o bežné sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie, čiže nespadá do čerpania vyššie uvedených 7 dní plateného voľna. Zákonník práce samostatne definuje rozsah maximálne 10 dní v kalendárnom roku, opäť, vždy len jednému z rodinných príslušníkov.

Zhrnutie – pracovné voľno pri návšteve lekára u zamestnanca

Absolvovanie vyšetrenia alebo ošetrenia u lekára ako prekážka v práci na strane zamestnanca je vždy spojené s ospravedlnením absencie v zamestnaní, a to v nevyhnutnom rozsahu. Zákonník práce upravuje v takýchto prípadoch osobitné minimálne nároky na platené voľno, a to:

  • 7 dní v priebehu kalendárneho roka v prípade:
    • lekárskeho vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca,
    • sprevádzania rodinného príslušníka na ošetrenie alebo vyšetrenie;
  • 10 dní v priebehu kalendárneho roka v prípade:
    • sprevádzania zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy;
  • v nevyhnutne potrebnom rozsahu v prípade:
    • preventívnej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom,
    • darovania krvi, aferézy či darovania iného biologického materiálu s časom na zotavenie maximálne 96 hodín od nástupu na odber,
    • povinnej lekárskej prehliadky.
Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Kolektívna zmluva a jej náležitosti

Čo je nevyhnutné vedieť o kolektívnej zmluve ešte pred začatím kolektívneho vyjednávania? Aké sú druhy, kto ju (ne)môže uzatvoriť a čo musí obsahovať? Praktické informácie v kocke.

Zmeniť zamestnanie sa mladí neboja, pre firmy je ťažšie udržať ich

Čo sú najčastejšie dôvody zmeny zamestnávateľa, ako často zamestnanci prácu menia, akú rolu v tom hrá vek a aké povinnosti súvisia so skončením pracovného pomeru?

Evidencia pracovného času vs. evidencia dochádzky zamestnanca

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky? Ktorú z nich má zamestnávateľ povinnosť viesť a ako na to?

Vyslanie zamestnancov a živnostníkov: Slovensko v EÚ vyniká

Ako sa vyvíja počet vyslanej pracovnej sily zo Slovenska, aké pravidlá platia pri opakovanom vyslaní, v čom je iné vyslanie cudzincov so slovenskou živnosťou a aké riziká vysielanie má?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky