Viete, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v akých prípadoch mu zaň zamestnávateľ poskytne aj náhradu mzdy? Prehľad plateného aj neplateného voľna.
Čerpanie dovolenky nie je jediným dôvodom, na základe ktorého zamestnanec čerpá voľno a pritom poberá odmenu. Zákonník práce totiž upravuje hneď niekoľko situácií, v ktorých určuje zamestnávateľovi dokonca povinnosť poskytnúť zamestnancovi tzv. pracovné voľno s náhradou mzdy, t. j. platené voľno. Na druhej strane taktiež umožňuje poskytnúť zamestnancovi aj neplatené voľno na určitý čas, na základe čoho vplyvom určitej prekážky v práci (napríklad výkon verejnej funkcie) nedôjde k zániku pracovného pomeru, ale výlučne k čerpaniu neplateného voľna, pre ktoré je neprítomnosť zamestnanca v zamestnaní ospravedlnená.
Takto čerpané pracovné voľno ide nad rámec dovolenky, čo znamená, že zamestnanec v určitých situáciách dostane od zamestnávateľa voľno bez toho, aby si musel automaticky míňať dovolenku. O tom, kedy a za akých podmienok možno čerpať dovolenku sa viac dočítate v článku Dovolenka v roku 2022 – na koľko dní má zamestnanec nárok?
Pracovné voľno zamestnancov s náhradou mzdy (platené voľno)
Platené pracovné voľno Zákonník práce viaže k určitej skutočnosti, resp. okolnosti, na základe ktorej vznikne zamestnávateľovi povinnosť takéto voľno zamestnancovi poskytnúť, a to vrátane náhrady mzdy za čas čerpania pracovného voľna. V rámci ustanovení Zákonníka práce nájdeme úpravu pracovného voľna v jeho piatej časti, a to § 136 a nasl. – Prekážky v práci.
Akúkoľvek neprítomnosť v zamestnaní však musí zamestnanec zamestnávateľovi vždy a včas nahlásiť a jej dôvod preukázať. Zamestnanec je totiž podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Za neospravedlnené zmeškanie pracovného dňa môže zamestnávateľ zamestnancovi dokonca krátiť dovolenku, a to o jeden až dva dni. Neospravedlnená absencia v práci sa nepovažuje za výkon práce, pričom môže byť dôvodom upozornenia, ako podkladu pre ukončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny, ba za určitých okolností dokonca aj dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto je veľmi dôležité, aby zamestnanec zamestnávateľa vždy včas o svojej neprítomnosti informoval a dôvod neprítomnosti preukázal. Viac o následkoch porušenia pracovnej disciplíny sa dočítate napr. v článku Porušenie pracovnej disciplíny a vzor upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny.
Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytuje zamestnancovi v nasledovných prípadoch:
- Za nevyhnutne potrebný čas vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, maximálne však 7 dní v kalendárnom roku a za podmienky, že vyšetrenie nebolo možné realizovať mimo pracovného času. Pokiaľ by zamestnanec potreboval v priebehu kalendárneho roka viac ako 7 dní pracovného voľna na účel vyšetrení, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca z tohto dôvodu, avšak táto by mala byť len v nevyhnutnom rozsahu a zamestnanec už nebude mať nárok na náhradu odmeny. Teda odmena patrí len za 7 tzv. „péčok“ minutých v priebehu kalendárneho roka. O návšteve u lekára musí zamestnanec zamestnávateľovi predložiť potvrdenie.
- Za nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, pokiaľ tieto nie je možné realizovať mimo pracovného času.
- V prípade narodenia dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy za čas nevyhnutne potrebný na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a naspäť.
- Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení, úraze, alebo na vopred určené vyšetrenie či liečenie. Ospravedlnené a platené pracovné voľno na tento účel sa však poskytuje len jednému rodinnému príslušníkovi a len v maximálnom rozsahu 7 dní v priebehu kalendárneho roka.
- Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, avšak platené voľno sa poskytuje maximálne v rozsahu 10 dní v roku a vždy len jednému z rodinných príslušníkov.
- Úmrtie rodinného príslušníka, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na 2 dni pri úmrtí manžela/manželky alebo dieťaťa a ďalší deň na účasť na pohrebe takejto osoby. Pokiaľ by šlo o úmrtie rodiča, súrodenca zamestnanca, alebo rodiča či súrodenca manžela zamestnanca, alebo manžela súrodenca zamestnanca, je zamestnávateľ povinný poskytnúť jeden deň pracovného voľna na účasť na pohrebe. Pokiaľ by zamestnanec týmto osobám pohreb obstarával, má právo ešte na jeden deň plateného voľna za týmto účelom. V prípade úmrtia vzdialenejšej rodiny, napr. vnuka či prarodiča, bude neprítomnosť zamestnanca ospravedlnená v nevyhnutne potrebnom čase, najviac však jeden deň za účelom pohrebu a maximálne ďalší deň za podmienky, že zamestnanec pohreb obstaráva.
- Pri svadbe má zamestnanec nárok na 1 deň pracovného voľna na účasť na vlastnej svadbe. Ak by chcel ísť na svadbu svojho dieťaťa alebo rodiča, zamestnávateľ jeho neprítomnosť v rozsahu 1 dňa síce ospravedlní, ale neposkytne mu náhradu mzdy.
- Zamestnancovi so zdravotným postihnutím sa platené voľno v nevyhnutnom rozsahu, maximálne však jeden deň, poskytne aj vtedy, ak mu cestu do zamestnania jeho individuálnym prostriedkom znemožnia poveternostné dôvody.
Uvedený zoznam dôvodov zodpovedá len minimálnemu rozsahu a nelimituje zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi aj viac možností čerpania tzv. plateného pracovného voľna, či poskytnúť čerpanie z uvedených dôvodov vo väčšom rozsahu. Možnosti plateného voľna nad rámec zákonnej úpravy bývajú spravidla inkorporované, t. j. včlenené do kolektívnych zmlúv a sú považované za benefity poskytované zamestnancom pre zlepšenie pracovného prostredia.
Zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy za 7 dní lekárskeho ošetrenia v roku.
Podobne ako v prípade dovolenky, aj čerpanie pracovného voľna s náhradou mzdy z dôvodu lekárskeho vyšetrenia alebo sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie, ošetrenie či liečenie môže zamestnávateľ limitovať počtom odpracovaných mesiacov za kalendárny rok. Znamená to, že ak by zamestnanec do zamestnania nastúpil napríklad až v septembri, jeho nárok na platené pracovné voľno z uvedených dôvodov by predstavoval len pomernú časť zo 7 dní. Podľa Zákonníka práce sa takéto voľno poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa potom zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. T. j. v prípade zamestnanca s počiatkom pracovného pomeru 1. septembra, by vznikol nárok na preplatené voľno na ošetrenie v rozsahu 3 dní.
Ďalšie dôvody plateného voľna zamestnancov
Nielen návšteva u lekára či svadba umožňujú čerpať pracovné voľno, za ktoré bude zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy. Zákonník práce totiž upravuje aj ďalšie osobitné prípady, kedy zamestnancovi musí byť poskytnuté platené pracovné voľno, a to vždy s podmienkou jeho čerpania v nevyhnutne potrebnom rozsahu. To znamená, že zamestnanec by nemal takéto pracovné voľno zneužívať.
Zamestnanec sa
môže zúčastniť na rekondičnom pobyte,
povinnej lekárskej prehliadke,
prípadne na vzdelávaní zástupcov
zamestnancov. Zakaždým mu zamestnávateľ musí poskytnúť pracovné voľno
s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podobne bude zamestnávateľ postupovať aj v prípade, ak zamestnanec daruje krv, zúčastní sa na aferéze a darovaní biologických materiálov, pričom do času stráveného týmito úkonmi sa započítava cesta na odber a späť, ako aj následne čas na zotavenie po odbere. Ak by lekár určil, že zamestnanec potrebuje na zotavenie dlhší čas, je možné ho ospravedlniť v práci s náhradou mzdy až na 96 hodín od nástupu cesty na odber.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy aj v tom prípade, ak:
- je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie,
- ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne do určeného vojenského útvaru ozbrojených síl na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl,
- má zamestnanec nastúpiť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl v mieste natoľko vzdialenom od svojho bydliska, prípadne pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín, poskytne mu zamestnávateľ jeden deň pracovného voľna.
V uvedených prípadoch síce poskytne náhradu mzdy za pracovné voľno zamestnanca pre plnenie brannej povinnosti alebo z dôvodu pravidelného cvičenia či plnenia úloh ozbrojených síl jeho zamestnávateľ, ale zamestnávateľovi takto vzniknuté náklady preplatí buď príslušný okresný úrad v sídle kraja, resp. priamo vojenský útvar, v ktorom zamestnanec vykonával cvičenie alebo plnil úlohy ozbrojených síl.
Vzdelávanie zamestnancov a pracovné voľno
Neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu prípravy a účasti na skúške či vzdelávacom kurze zamestnávateľ ospravedlní, takže si študujúci zamestnanec nebude musieť čerpať dovolenku. Pôjde však prevažne o neplatené voľno.
V niektorých prípadoch ale môže aj priamo v zmysle
Zákonníka práce za takéto pracovné voľno zamestnávateľ poskytnúť náhradu mzdy. Zamestnávateľ teda v uvedených
prípadoch nemá priamo povinnosť, ale môže sa rozhodnúť, že za určitých
podmienok svojmu zamestnancovi poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.
Takým prípadom je situácia, keď sa zamestnanec zúčastňuje na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. K poskytnutiu plateného voľna môže dôjsť najmä vtedy, ak touto formou vzdelávania zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu v súlade s potrebou zamestnávateľa. Pod zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej získavanie, t. j. nemusí ísť len o určitú nadstavbu už získaného vzdelania, ale aj o úplne nové vzdelávanie zamestnanca.
Pokiaľ je zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, tento poskytne pracovné voľno najmenej
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
- dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, v prípade vykonania opravnej skúšky, za poskytnuté pracovné voľno ale nebude patriť náhrada mzdy,
- päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
- 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
- desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
Zamestnanec, ktorý si zvyšuje svoju kvalifikáciu napríklad štúdiom na ďalšej vysokej škole na základe vlastného rozhodnutia, ktoré nie je spojené s výkonom práce u zamestnávateľa, resp. nie je v súlade s potrebami zamestnávateľa, nebude mať nárok na čerpanie plateného pracovného voľna, ani nevznikne zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť mu ospravedlnené pracovné voľno vo vyššie uvedenom rozsahu. V takom prípade bude vecou dohody zamestnanca a zamestnávateľa, akým spôsobom a či vôbec neprítomnosť zamestnanca v zamestnaní ospravedlní. Zamestnanec môže požiadať napríklad o neplatené voľno, o čerpanie dovolenky, či pracovné voľno, ktoré si následne odpracuje.
Okrem uvedeného poskytuje zamestnávateľ vždy pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku v rozsahu 5 dní v priebehu roka zamestnancovi vykonávajúcemu zdravotnícke povolanie, a to za účelom sústavného vzdelávania.
Pracovné voľno zamestnancov bez náhrady mzdy (neplatené voľno)
Ako bolo v článku už spomenuté, Zákonník práce osobitne identifikuje situácie, v ktorých má zamestnávateľ povinnosť ospravedlniť neprítomnosť v práci zamestnanca, avšak nemá zákonnú povinnosť poskytnúť mu za tento čas odmenu. Hovoríme teda o tzv. neplatenom voľne. Zákonník práce ale zamestnávateľovi nebráni ako istú formu benefitu dobrovoľne poskytnúť náhradu mzdy aj v takýchto prípadoch pracovného voľna.
Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytuje zamestnancovi v nasledovných prípadoch:
- lekárskeho vyšetrenia alebo ošetrenia nad rámec 7 dní v roku, za ktoré zamestnávateľ poskytuje náhradu mzdy,
- účasti na svadbe dieťaťa alebo rodiča zamestnanca,
- nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej dopravy v nevyhnutnom rozsahu, ak zamestnanec nemohol dosiahnuť miesto pracoviska iným spôsobom,
- presťahovania zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie, a to v nevyhnutne potrebnom rozsahu, maximálne však jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a dva dni pri sťahovaní do inej obce. Ale by toto sťahovanie bolo realizované v záujme zamestnávateľa, napríklad ak by zamestnávateľ zmenil adresu pracoviska a zamestnanec z toho dôvodu menil bydlisko, zamestnávateľ mu v uvedenom rozsahu poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy,
- vyhľadávania nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru, najviac však v rozsahu jedného poldňa v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Iná situácia nastane, pokiaľ by dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce zamestnávateľ. Vtedy by totiž musel zamestnancovi na účel vyhľadania nového zamestnania poskytnúť voľno síce v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy. Za akých podmienok môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď sa dočítate napríklad v článku Výpoveď z pracovného pomeru – ako postupovať?
- neprítomnosti zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv. Je však potrebné upozorniť, že účasť na štrajku v prípade rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku, po nadobudnutí jeho právoplatnosti, sa bude považovať za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
Okrem uvedených prípadov zamestnávateľ spravidla bez nároku na odmenu uvoľní, t. j. poskytne zamestnancovi pracovné voľno, aj v nasledujúcich prípadoch:
- v nevyhnutne potrebnom čase na výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, pokiaľ takúto činnosť nemožno realizovať mimo pracovného času,
- aj dlhodobo na výkon verejnej alebo odbornej funkcie,
- dlhodobo na výkon funkcie v odborom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon člena zamestnaneckej rady.
Zamestnávateľ môže na základe žiadosti zamestnanca poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy či inej odmeny z pracovného pomeru aj z ďalších dôvodov. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že tieto dôvody nepredstavujú povinnosť zamestnávateľa, ale len možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Zamestnávateľ sa tak môže sám rozhodnúť, či žiadosti zamestnanca vyhovie alebo nie. Ide pritom o nasledovné situácie:
- na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase. Podmienky poskytovania pracovného voľna na výkon dobrovoľníckej činnosti možno dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov, no zákon neumožňuje dohodnúť mzdu ani náhradu mzdy za takto poskytnuté pracovné voľno,
- na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu.
V oboch uvedených prípadoch sa pracovné voľno nepovažuje za výkon práce.
Pracovné voľno z ďalších zdravotných dôvodov (PN, OČR a pod.)
Neprítomnosť zamestnanca v práci zamestnávateľ ospravedlní aj z ďalších zdravotných dôvodov, a to počas:
- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz,
- materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
- v prípade karantény,
- osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu,
- osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení.
Za uvedenú ospravedlnenú absenciu v práci sa náhrada mzdy podľa Zákonníka práce neposkytuje. Avšak istú formu náhrady príjmu, poskytovanú či už zo strany zamestnávateľa alebo iného subjektu, upravujú osobitné predpisy, napríklad zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje aj dávky z nemocenského poistenia, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské. Kedy a v akej výške máte nárok na náhradu príjmu napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz sa dočítate v článku PN zamestnanca v roku 2022 – náhrada príjmu a nemocenské.
Výšku rodičovského príspevku upravuje zákon č. 571/2009 Z. z., prehľadné informácie o ňom nájdete v článku Rodičovský príspevok v roku 2022.
