Živnostníci a iné SZČO často za výkonom svojho podnikania musia absolvovať tuzemské či zahraničné pracovné cesty. V článku sa dozviete, aké výdavky si môžu v roku 2022 uplatniť do daňových.
Podnikateľ a SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (napr. s príjmami zo živnosti, z činnosti znalcov, tlmočníkov, športovcov alebo športových odborníkov, audítorov, daňových poradcov, atď.) si môže do daňových výdavkov uplatniť výdavky vynaložené v súvislosti s pracovnou cestou. Za pracovnú cestu živnostníka alebo inej SZČO sa považuje cesta za výkonom jeho podnikateľskej činnosti v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. Výška daňových výdavkov je obmedzená výškou ustanovenou pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Daňovými výdavkami sú podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v daňovej evidencii. Za daňové výdavky spojené s pracovnou cestou živnostníka alebo SZČO sa v roku 2022 považujú:
- výdavky na stravovanie,
- výdavky na ubytovanie,
- výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami,
- nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.
Živnostník alebo iná SZČO môže na účely pracovnej cesty využiť:
- svoj vlastný automobil nezaradený v obchodnom majetku,
- svoj vlastný automobil zaradený v obchodnom majetku,
- automobil vo vlastníctve manžela alebo manželky, ak automobil patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- vypožičaný automobil (napr. od rodinného príslušníka),
- prenajatý.
V ďalších častiach článku sa dočítate o jednotlivých variantoch využitia automobilu na pracovnej ceste vrátane praktických príkladov, ako na to a bližšie vymedzíme aj daňové výdavky, o ktoré si podnikajúca fyzická osoba na pracovnej ceste môže znížiť svoj základ dane.
Kedy začína pracovná cesta živnostníka alebo inej SZČO?
Za miesto, na ktorom sa pravidelne vykonáva podnikateľská činnosť živnostníka alebo inej SZČO je možné považovať napríklad kanceláriu, prevádzku alebo iné zmluvne dohodnuté miesto, tzn. miesto, kde sa poskytujú služby alebo iné plnenia. Ak je vzhľadom na charakter činnosti daňovníka nejednoznačné, čo sa považuje za pravidelné miesto podnikania (napr. z dôvodu, že prácu vykonáva na rôznych miestach v rámci SR), môže ním byť i miesto podnikania v živnostenskom oprávnení. Pracovná cesta sa začína nástupom fyzickej osoby v mieste pravidelného vykonávania podnikateľskej činnosti na cestu do iného miesta, vrátane výkonu činnosti na tomto mieste a zahŕňa i návrat do miesta pravidelného vykonávania činnosti.
Príklad na určenie pravidelného miesta podnikania
Živnostník s miestom podnikania v Bratislave má prenajatú kanceláriu v Senci. V kancelárii sa živnostník stretáva s klientami a najväčšiu časť svojej podnikateľskej činnosti vykonáva práve na tomto mieste. V mieste podnikania zapísanom v živnostenskom registri – v Bratislave zvykne kontrolovať svoju e-mailovú schránku, prípadne vybaví naliehavý telefonát. Za pravidelné miesto podnikania je v tomto prípade možné považovať kanceláriu v Senci, pretože sa k nemu viaže väčšina podnikateľskej aktivity. Cesta z Bratislavy do Senca nie je považovaná za pracovnú cestu. Ak by živnostník vycestoval za klientom mimo svojej kancelárie, napr. do Banskej Bystrice, potom na pracovnú cestu nastupuje momentom, kedy opustí kanceláriu v Senci a pracovná cesta trvá až do momentu, kedy sa vráti späť do kancelárie v Senci.
Stravné živnostníka alebo inej SZČO pri tuzemskej pracovnej ceste v roku 2022
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 116/2022 bola výška stravného pre tuzemské pracovné cesty s účinnosťou od 01.05.2022 stanovená pre jednotlivé časové pásma nasledovne:
- 5 až 12 hodín – 6 eur (do 30.04.2022 5,10 eura),
- nad 12 hodín až 18 hodín – 9 eur (do 30.04.2022 7,60 eura),
- nad 18 hodín – 13,70 eura (do 30.04.2022 11,60 eura).
Poznámka: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo na pripomienkovanie ďalší návrh na zvýšenie súm stravného a cestovných náhrad. Robí tak v súvislosti s vyššími cenami v reštauračných zariadeniach. Termín pripomienkovania je do 8. júna 2022 a účinnosť nových opatrení bude závisieť od dĺžky legislatívneho procesu.
Výška stravného sa teda odvíja od dĺžky trvania pracovnej cesty. V prípade, ak podnikajúca fyzická osoba absolvuje tuzemskú pracovnú cestu trvajúcu menej ako 5 hodín, nárok na stravné nevzniká.
Základné sadzby stravného pri zahraničných pracovných cestách sú určené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012. Viac o zahraničných pracovných cestách sa dočítate v ďalšej časti článku.
Výdavky na stravovanie nie je potrebné preukazovať dokladmi o nákupe stravy. V prípade, ak si daňovník uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou, nemá nárok na výdavky na vlastné stravovanie vo výške 3,30 eura za odpracovaný deň v období od 01.05.2022. Do 30.04.2022 mali živnostníci a iné SZČO nárok na stravné v sume 2,81 eura za odpracovaný deň.
V prípade, ak má podnikateľ zabezpečené stravovanie bezplatne a v celkom rozsahu (t. j. raňajky, obed aj večera), na stravné podľa zákona o cestovných náhradách nemá nárok. Pri čiastočnom bezplatnom stravovaní sa výška nároku na stravné kráti nasledovne:
- bezplatne zabezpečené raňajky – krátenie o 25 %,
- bezplatne zabezpečený obed – krátenie o 40 %,
- bezplatne zabezpečená večera – krátenie o 35 %.
Pri tuzemskej pracovnej ceste sa stravné kráti o hodnotu vypočítanú z najvyššej sadzby stravného, tzn. zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín bez ohľadu na skutočnú dĺžku trvania pracovnej cesty – t. j. zo sumy 13,70 eura od 01.05.2022 alebo zo sumy 11,60 eura do 30.04.2022.
Stravné v prehľadných tabuľkách nájdete v článku Stravné v roku 2022 – tabuľka.
Ostatné výdavky v súvislosti s pracovnou cestou živnostníka alebo inej SZČO v roku 2022
Výkon podnikateľskej činnosti na inom mieste si u podnikajúcej fyzickej osoby môže vyžadovať vynaloženie ďalších výdavkov, ako výdavky na ubytovanie, cestovné, diaľničné poplatky, automapu, parkovné a pod. Pri pracovnej ceste môže využiť viacero druhov dopravy (autobusovú, leteckú, lodnú alebo osobnú).
Podľa stanoviska uverejneného na stránke Finančnej správy je možné do daňových výdavkov zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý je preukázateľný dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v zahraničí. Ubytovacie zariadenie musí byť držiteľom živnostenského alebo obdobného oprávnenia. V opačnom prípade nie sú výdavky na ubytovacie služby považované za daňový výdavok.
Daňovník je povinný preukázať výdavok súvisiaci s pracovnou cestou príslušným dokladom (napr. cestovným lístkom na autobus, letenkou, faktúrou za ubytovanie v hoteli, vstupným na výstavu alebo veľtrh, atď.). Vreckové nie je daňovým výdavkom podnikateľa.
Použitie auta zaradeného v obchodnom majetku na pracovných cestách v roku 2022
V prípade, ak živnostník alebo iná SZČO pri pracovnej ceste použije vlastné osobné vozidlo zaradené v obchodnom majetku, má nárok len na výdavky na spotrebované pohonné látky a pri splnení podmienok aj na stravné, výdavky na ubytovanie a ďalšie súvisiace výdavky.
Upozornenie: Na výdavky na spotrebované pohonné látky má nárok aj v prípade použitia prenajatého alebo vypožičaného vozidla.
Spotreba pohonných látok sa môže daňovo uznať:
- na základe vedenia knihy jázd vychádzajúc pri výpočte zo spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukazu a cien platných v čase nákupu pohonných hmôt. Od 21.07.2020 je možné túto spotrebu automaticky zvýšiť o 20 % bez potreby dokladovania;
- podľa dokladov o nákupe pohonných látok avšak najviac do výšky vykázanej z prístrojov systému sledovania prevádzky vozidiel (podľa GPS v automobile);
- formou paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie za predpokladu primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného obdobia (pre každé vozidlo zvlášť.
Viac o pohonných látkach v daňových výdavkoch a možnosti zvýšenia spotreby o 20 % sa dočítate v článku Spotreba pohonných látok v daňových výdavkoch od 21.07.2020.
Použitie auta nezaradeného v obchodnom majetku na pracovných cestách v roku 2022
Podnikajúca fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosti môže použiť na pracovnej ceste aj auto, ktoré nie je zaradené v obchodnom majetku (napr. auto vlastnené živnostníkom, jeho manželom/-kou alebo vypožičané). Živnostníkovi, resp. inej SZČO prináleží:
- základná náhrada za každý kilometer jazdy,
Upozornenie: Na základnú náhradu za každý kilometer jazdy nemá živnostník alebo iná SZČO nárok v prípade, ak bol automobil v minulosti zaradený do obchodného majetku, ide o vypožičané auto alebo sa uplatňujú paušálne výdavky v súvislosti s tankovaním do výšky 50 %.
- náhrada za spotrebované pohonné látky podľa zákona o dani z príjmov.
Daňovým výdavkom je aj stravné, výdavky na ubytovanie a ďalšie súvisiace výdavky.
Výška základnej náhrady za každý kilometer jazdy na pracovnej ceste je určená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022 Z. z. Od 01.05.2022 sa suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšila z pôvodných 0,193 eura/km na 0,213 eura/km.
Daňovník s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti používajúci na pracovnej ceste vlastné motorové vozidlo si môže náhrady za spotrebované pohonné látky uplatniť do daňových výdavkov dvojakým spôsobom, a to:
- vo výške podľa cien platných v čase ich nákupu,
- vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobia primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia (pre každé vozidlo samostatne).
Živnostník, resp. iná SZČO si nemôže uplatniť náhradu za spotrebované pohonné látky na základe priemerných cien vypočítaných a zverejnených Štatistickým úradom SR alebo iným zdrojom, ako je to v praxi bežné u zamestnancov, ktorí na pracovnej ceste využívajú svoje súkromné vozidlo. Podnikajúca fyzická osoba je povinná predložiť doklad o nákupe pohonnej látky, napr. z eKasy, na ktorom je jednoznačne uvedená cena pohonnej látky (napr. v mene EUR za 1 liter benzínu). Podnikajúca fyzická osoba – platiteľ DPH vychádza z ceny pohonnej hmoty za 1 liter bez DPH, neplatiteľ DPH použije vo výpočte cenu s DPH.
Príklad na výpočet výdavkov na pracovnú cestu živnostníka pri použití auta nezaradeného do obchodného majetku
Živnostník Adam je murárom z Liptovského Mikuláša. Prácu vykonáva počas roka na viacerých miestach v rámci SR. Za pravidelné miesto podnikania je preto nutné považovať miesto podnikania zapísané v živnostenskom registri – Liptovský Mikuláš. Živnostník Adam dostal ponuku na murovanie domu v Námestove, pričom sa na miesto stavby prepravuje vlastným motorovým vozidlom nezaradeným v obchodnom majetku (ani v súčasnosti, ani v minulosti). Na pracovnú cestu Adam vyráža z Liptovského Mikuláša, pracovná cesta končí v rovnaký deň príchodom späť do Liptovského Mikuláša. Spotreba pohonných hmôt podľa osvedčenia o evidencii vozidla je 7,2 l/100 km. Adam na začiatku pracovnej cesty natankoval naftu za 1,70 eura/l.
Výpočet výdavkov na pracovnú cestu murára Adama:
- Adam prešiel na pracovnej ceste 150 km (z Liptovského Mikuláša do Námestova a späť). Má nárok na základnú náhradu za každý kilometer jazdy v sume 31,95 eura (150 km x 0,213 eura/km),
- Adam spotreboval na pracovnej ceste 10,80 litra nafty (150 km x 7,2 l/100 km)/100 = 10,80 litra). Má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky v sume 18,36 eura (10,80 litra x 1,70 eura/l = 18,36 eura).
- Adam vyrazil na pracovnú cestu o 8:00 a vrátil sa o 18:00. Celkovo strávil na pracovnej ceste 10 hodín. Má nárok na stravné v sume 6 eur (časové pásmo 5 až 12 hodín).
Celkové cestovné náhrady vrátane stravného za tuzemskú pracovnú cestu, ktorú absolvoval živnostník Adam, sú 56,31 eura (31,95 eura + 18,36 eura + 6 eur).
Osobitosti zahraničnej pracovnej cesty živnostníka alebo inej SZČO v roku 2022
Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Stravné poskytované v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou je spravidla vyššie, ako v SR. Výška základnej sadzby stravného, tzv. diét je určená Opatrením MF SR č. 401/2012 Z. z. pre každú krajinu osobitne, a to v mene EURO alebo v inej mene (napr. USD, CZK, a pod.). Ak pri zahraničnej pracovnej ceste navštívi živnostník alebo iná SZČO viacero krajín, má nárok na stravné tej krajiny, v ktorej sa zdržal najdlhšie. Ak vo viacerých krajinách strávil rovnako dlhý čas, potom sa poskytne stravné, ktoré je preňho výhodnejšie. Stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania pracovnej cesty mimo územia SR. Na výšku má vplyv aj čas trvania v tomto dni, ktorý je rozdelený na 3 časové pásma:
- do 6 hodín – vzniká nárok na štvrtinu základnej sadzby stravného pre príslušnú krajinu,
- nad 6 hodín do 12 hodín – vzniká nárok na polovicu základnej sadzby stravného pre príslušnú krajinu,
- nad 12 hodín – vzniká nárok na základnú sadzbu stravného príslušnej krajiny.
Dolná časová hranica na rozdiel od časových pasiem pri tuzemskej pracovnej ceste nie je stanovená. Nárok na stravné nevzniká počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty alebo pri návšteve rodiny.
Pri zahraničnej pracovnej ceste sa stravné kráti o hodnotu vypočítanú zo základnej sadzby stravného, tzn. zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín bez ohľadu na skutočnú dĺžku trvania pracovnej cesty. Krátenie nastáva z dôvodu bezplatného čiastočného alebo úplného poskytnutia stravy (o 25 %, o 40 % alebo o 35 %). V prípade, ak sú v cene za ubytovanie zahrnuté aj raňajky, nárok na stravné sa kráti o 25 %, ale sumu preukázateľných výdavkov na raňajky (napr. na základe hotelového účtu) je možné daňovo uznať.
Ak sú výdavky podnikajúcej fyzickej osoby na zahraničnej pracovnej ceste v cudzej mene (napr. pri tankovaní v Čechách je vydaný bloček v CZK), potom je potrebné výdavok prepočítať na eurá kurzom NBS alebo ECB v deň predchádzajúci dňu vzniku účtovného prípadu (t. j. zo dňa predchádzajúceho dňu natankovania podľa bločku). Stravné v cudzej mene sa na eurá prepočíta kurzom z prvého dňa v mesiaci, kedy sa pracovná cesta uskutočnila.
Daňovým výdavkom u platiteľa DPH (vedúceho daňovú evidenciu alebo účtovníctvo) je aj hodnota zahraničnej DPH pri prekročení zákonného limitu (spravidla 50 eur), a to v zdaňovacom období, kedy sa uplatní nárok na jej vrátenie z iného členského štátu EÚ. Ak hodnota zahraničnej DPH voči príslušnému štátu nesplní limit, je daňovým výdavkom rovnako ako základ dane, ku ktorému sa viaže. Ak by však limit dosiahla, ale podnikateľ nepodá žiadosť o vrátenie DPH, potom nie je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 zákona o dani z príjmov.
