Stravné v roku 2024

Dôležité informácie o sumách stravného v roku 2024: aktuálne platné sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste, minimálna výška gastrolístka ako aj minimálna či maximálna výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov v roku 2024.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), dochádza ku zvyšovaniu súm stravného pre jednotlivé časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel (tzv. diét) prostredníctvom vydaného opatrenia Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo vydáva toto opatrenie na základe porovnania údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Ku zvýšeniu stravného dôjde vtedy, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a tzv. hodnoty základne (ktorou je príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením ministerstva zvýšená suma náhrad) je najmenej 5 %. Sumy náhrad sa následne zvýšia o percento vypočítaného rozdielu.

K poslednému zvýšeniu súm stravného došlo ku 1. októbru 2023, na základe štatistických údajov za mesiac jún 2023. Dňa 22. septembra 2023 tak vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa opatrenie č. 368/2023 Z. z. o sumách stravného, ktorým upravilo sadzby stravného (diéty) pre jednotlivé časové pásma, a ktorým sa zrušilo pôvodné opatrenie, účinné od 1.6.2023.

Na základe uvedeného vyplýva, že v roku 2024 zatiaľ platia rovnaké ceny stravného, aké boli stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 1. októbra 2023.

Aktualizácia k 2.8.2024: Zvýšenie stravného nastáva od 1. septembra 2024. Podrobné informácie nájdete v článku Stravné od 1. 9. 2024.

Stravné v roku 2024 pre jednotlivé časové pásma trvania pracovnej cesty

V nasledujúcej tabuľke uvádzame aktuálne platné sumy stravného pre rok 2024, v závislosti od dĺžky trvania tuzemskej pracovnej cesty:

Ak zamestnávateľ vysiela svojho zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu, patrí zamestnancovi náhrada za stravné a to automaticky, za každý kalendárny deň počas trvania tuzemskej pracovnej cesty, ak táto cesta trvala viac ako 5 hodín. Zamestnanec nárok na stravné nemusí pritom preukazovať žiadnym dokladom. Zamestnanec má nárok na stravné podľa dĺžky trvania pracovnej cesty, pričom pri výpočte nároku platia, vyššie v článku uvedené, sumy stravného pre jednotlivé časové pásma:

Zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť stravovanie:

• počas celej pracovnej cesty – zamestnanec v tomto prípade stráca nárok na stravné, resp. diéty,
• len počas časti pracovnej cesty – zamestnancovi sa nárok na stravné, resp. diéty kráti a to nasledovne:

Tip: Viac informácii o vyplácaní cestovných náhrad zamestnancom si prečítajte v článku Cestovné náhrady zamestnanca v roku 2024.

Základné sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách majú vplyv aj na ďalšie veličiny.

Výška maximálneho daňového výdavku na stravné u SZČO v roku 2024

SZČO (napr. živnostníci), ktoré si v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby uplatňujú výdavky formou skutočne preukázateľných daňových výdavkov, si môžu do týchto výdavkov zahrnúť aj stravné a to vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín za každý odpracovaný deň. Upozorňujeme, že SZČO má nárok na takto vypočítané stravné iba v prípade, že jej v daný deň nebolo poskytnuté:

• stravné ako zamestnancovi – napr. ak má SZČO súbeh živnosti a trvalého pracovného pomeru a jeho zamestnávateľ mu vypláca stravné za daný deň formou gastrolístka, resp. finančného príspevku na stravovanie,
• stravné vo forme diét – napr. ak je živnostník popri podnikaní zamestnaný na trvalý pracovný pomer a jeho zamestnávateľ ho vyslal na pracovnú cestu, alebo ak absolvoval ako živnostník v rámci svojho podnikania pracovnú cestu, po absolvovaní ktorej si následne za tento deň diéty vyúčtoval,
• prípadne nejde ani o výdavok na stravu poskytnutý ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

V roku 2024 si môže SZČO do daňových výdavkov uznať sumu 4,29 eur (55 % zo sumy 7,80 eur) za každý odpracovaný deň.

Minimálna hodnota gastrolístka, minimálny a maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov v roku 2024

Povinnosti zamestnávateľa, ktoré mu vznikajú v súvislosti so stravovaním zamestnancov, upravuje Zákonník práce.

Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie (pod ktorým rozumieme najmä poskytnutie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja) jedným z troch spôsobov:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
• prostredníctvom inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnene na sprostredkovanie stravovacích služieb (gastrolístky, resp. stravovacia karta), pričom alternatívne plnenie je poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Podľa zákona je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi príspevok na stravovanie (podľa zákonných podmienok):

• vo výške najmenej 55 % z ceny jedla,
• najviac za každé jedlo do výšky 55 % stravného, poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. v roku 2024 najviac do sumy 4,29 eura.

Zákonník práce ustanovuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Aká je minimálna hodnota gastrolístka, minimálna a maximálna výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov (v prípade poskytovania gastrolístkov či formou finančného príspevku) v roku 2024, uvádza tabuľka:

Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancom gastrolístky, má povinnosť poskytovať ich v elektronickej forme, t.j. vo forme elektronickej stravovacej karty, resp. gastrokarty. Výnimka platí iba v situácii, ak by zamestnanec nemal počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti možnosť elektronickú stravovaciu kartu využiť („blízkosť“ v tomto prípade nie je zákonom nijako vymedzená).

Gastrolístky, či finančný príspevok na stravovanie je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom vopred a to tak, aby ich zamestnanci mali k dispozícii už v prvý pracovný deň. V situácii, kedy by zamestnávateľ poskytoval zamestnancom stravné pozadu (či už v podobe dobitého kreditu na gastrokarte alebo finančného príspevku na stravovanie vyplácaného na účet či v hotovosti zamestnancovi), musel by na základe stanoviska finančnej správy z takto vyplateného stravného odviesť daň a zaplatiť odvody, nakoľko by sa tieto finančné prostriedky nedali využiť na nákup stravy v reálnom čase.

Stravné pri zahraničných pracovných cestách v roku 2024

Zamestnanec, ktorého zamestnávateľ vysiela na pracovnú cestu do zahraničia, má taktiež nárok na stravné (diéty). Tu však výška diét závisí od dvoch faktorov:

• od dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty a
• sadzby základného stravného pre danú krajinu.

Aktuálne platné sumy stravného pri zahraničnej pracovnej ceste pre rok 2024 v závislosti od dĺžky trvania tuzemskej pracovnej cesty uvádza prvá tabuľka:

Sadzby základného stravného pre jednotlivé krajiny je možné vyhľadať v Opatrení Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základne sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. Každá krajina má stanovenú sadzbu základného stravného samostatne, v lokálnej mene. Tieto sadzby ostávajú nezmenené od roku 2013 a teda ostávajú v platnosti aj pre rok 2024, prehľadnú tabuľku nájdete napr. aj v našom článku Diéty (stravné) – zahraničné pracovné cesty v roku 2021, 2022 a 2023.

V praxi nastáva často situácia, že zamestnanec strávi nejakú časť kalendárneho dňa pracovnej cesty vo viacerých krajinách. Vtedy mu zamestnávateľ počíta stravné s použitím základnej sadzby stravného tej krajiny, v ktorej zamestnanec strávil viac hodín. Ak by však nastala situácia, že zamestnanec strávi rovnakú časť kalendárneho dňa v dvoch krajinách, zamestnávateľ mu vypočíta stravné s použitím sadzby tej krajiny, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.

Príklad na výpočet stravného pri zahraničnej pracovnej ceste

Pán Jozef po návrate z dvojdňovej pracovnej cesty, na ktorú ho vyslal jeho slovenský zamestnávateľ, pripravil podklady na spracovanie cestovného príkazu a vyúčtovanie diét. Počas prvého dňa pracovnej cesty strávil pán Jozef 6 hodín na stretnutí na firemnej pobočke v Prahe a následne odletel z Prahy do Nemecka, kde strávil zvyšok dňa - 10 hodín. Ako mu bude zamestnávateľ počítať stravné za tento kalendárny deň pracovnej cesty?

Nakoľko pán Jozef strávil počas jedného kalendárneho dňa pracovnej cesty rovnaký počet hodín v Českej republike aj v Nemecku, bude mu zamestnávateľ počítať stravné so sadzbou pre krajinu Nemecko (45 eur), nakoľko tu strávil časovo v tento kalendárny deň viac hodín.